Ako nás vidí Američan

Paul žije na Slovensku možno od čias Kňažkových koridorov a budajok na bratislavských námestiach. Má svoju americko-slovenskú rodinu, dá sa predpokladať, že mu chutia halušky, pritom si zachováva istý odstup, nadhľad cudzinca nad našou slovenskou náturou.

Vraví, že spočiatku sme dosť ,,unfriendly“, ale správnym prístupom nás možno ,,načať“, netreba veci od Slovákov brať ,,osobne“.

Ako napríklad v tejto situácii, keď v obchode kupoval farbu:

Ja (s úsmevom): Hi, máte farbu?
Predavačka (gáni): Nie!
Ja ( s menším úsmevom, obzerám sa, ale neodchádzam): Hmmm… to je škoda.
Predavačka (ešte stále gáni, ale už menej): Na čo ju potrebujete?
Ja (usmievam sa, a neodchádzam): Idem maľovať obývačku.
Predavačka (ešte nie priateľsky, ale už nie nie priateľsky): Nie. Nemáme žiadnu farbu.
Ja (úsmev a stále sa na ňu pozerám): To je škoda.
Predavačka: (aj sa čuduje, prečo neodchádzam, ale už nie je nepriateľsky naladená): A akú farbu potrebujete?
Ja (stále sa usmievam): Bielu.
Predavačka (vychádza spoza pulta a vedie ma k dverám): Nuž, mladý pán, choďte po tejto ulici a v obchode na rohu majú bielu farbu.
Ja: Myslíte tam, na rohu?
Predavačka (cíti sa už oveľa lepšie): Viete čo, poďte so mnou, ja vás tam zavediem.

Možno by sme to mali vyskúšať.

Nebrať veci osobne.

Zdroj: Friendship, november 2014

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in SPOLOČNOSŤ. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s