Rozvážnosť a múdrosť

Čnosť rozvážnosti, alebo prudentia, je kardinálna čnosť, ktorá riadi všetky ostatné čnosti. Je to taký dirigent, šéfmanažér medzi čnosťami, preto sa oplatí odvolať sa na ľudí, ktorí boli totu čnosťou dostatočne obdarení. O svätom Jozefovi, ktorého sviatok si dnes pripomíname, vieme, že to bol človek spravodlivý, ale aj hlboko rozvážny a múdry.

Anjel hovorí Jozefovi: ,,Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil (Mt 2,13).

A Jozef vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.

Cesta do Egypta vedie cez nehostinnú Negevskú púšť. Je to kvalitná cesta, temer diaľničného typu, no ani v dnešných časoch by nikto netúžil zostať trčať po zotmení na týchto odľahlých miestach. Okrem toho pred dvetisíc rokmi sa táto oblasť hemžila rôznymi zbojníckymi tlupami. Vydať sa na cestu cez Negev a Sinaj si vyžaduje veľkú vieru a odvahu, ale aj rozvahu a dobrý plán. Sv. Jozef sa musel rozhodovať rýchlo, ale musel základné veci aj dobre naplánovať. Veď sa vydával na cestu s matkou a malým dieťaťom. Voda, potraviny, bezpečnosť, premyslieť trasu, atď

,,V Jozefovi sa viera a skutky prejavili v dokonalej jednote”, hovorí pápež Benedikt XVI. ,,Jeho viera mala rozhodujúci vplyv na jeho konanie. Je paradoxom, že práve tým, že konal, že robil to čo bolo treba, vlastne akoby ustúpil nabok, nekládok prekážky pre to, aby mohol konať Boh. Jozef je človek ,,spravodlivý” (Mt 1,19), lebo necháva svoju existenciu ,,spravovať” Božím slovom.”

………………………………………………………………………………………………………….

KKC 1806 Rozvážnosť je čnosť, ktorá uschopňuje praktický rozum, aby vo všetkých situáciách rozoznával, čo je pre nás skutočným dobrom, a volil správne prostriedky na jeho vykonanie.

…………………………………………………………………………………………………………………………………….

Keď človek uplatňuje čnosť rozvážnosti, robí tak v štyroch krokoch. Najskôr je to rozvažovanie, potom úsudok, potom rozhodnutie, a nakoniec akcia. Takto to formuluje nemecký filozof Josef Pieper na základe Tomáša Akvinského. Môže sa to zdať ako suchá teória, ale v reálnom živote je dôležité, aby všetky štyri zložky boli prítomné.

Ak človek preskočí rozvažovanie a rovno skočí do akcie, je to bezmyšlienkovité, prchké, povrchné, alebo bezduché konanie. Na druhej strane ak človek len rozvažuje, usudzuje a nekoná, stáva sa nerozhodným, váhavým, pasívnym človekom.

Pieper hovorí, že pri rozvažovaní je najdôležitejšie pamätať si minulé udalosti úprimne, čestne, bez nejakého retušovania, prikrášľovania. Len na základe toho môžeme potom patrične uvažovať a rozhodovať.

………………………………………………………………………………………………………………………………….

Rozvážnosť je prirodzená ľudská čnosť, a teda ju možno aj trénovať. Ale nie je to len to známe IQ, alebo EQ, alebo ani nie praktický rozum, zdravý sedliacky rozum. Sv. Josemaría hovorí: Nech je každé tvorej rozhodnutie urobené v Božej prítomnosti. Čiže aby naše rozhodnutie bolo ,,skutočným dobrom, aby sme volili správne prostriedky na jeho vykonanie, sú potrebné aj Božské čnosti, viera, nádej a láska. Len v spojení s nimi, s Božou prítomnosťou, sviatosťami sa môžeme rozhodovať pre skutočné dobro.

Ako na to z prirodzeného ľudského hľadiska, v spojení s vierou, nádejou a láskou?

V štyroch krokoch:

1. Na prvom mieste je pamäť, skúsenosť s predchádzajúcimi udalosťami. A tu musíme byť k sebe úprimný, naozaj si veci vybaviť tak, ako objektívne boli, a neprikľášľovať si ich.

2. Na druhom mieste je učenlivosť, alebo poddajnosť. Treba mať otvorenú myseľ pre všetky možnosti, nenechať sa uväzniť svojou domýšľavosťou.

3. Na treťom mieste je rozhodnosť, pripravenosť. Je to schopnosť rozhodne reagovať na neočakávané udalosti, byť bdelý, mať isté nastavenie mysle, aby sme nereagovali naslepo.

4. Na štvrtom mieste je prezieravasť, alebo aj prozreteľnosť. Znamená, že aj keď sme sa už dobre rozhodli, pripravili si plán, budúcnosť nikdy nie je na sto percent istá. Prezieravý človek preto nanaletí na nejaké istoty, tam kde ony nie sú, alebo na nejaké falošné istoty.

V Evangelii Gaudium 227, Apoštolskej exhortácii pápeža Františka, je veľmi pekná pasáž o konflikte. Konflikt je vždy nejaký stret záujmov a práve tu je potrebná ľudská rozvážnosť, prezieravosť.

Pápež píše:

Konflikt nemožno ignorovať alebo zastierať. Treba ho prijať. Ale ak v ňom zostaneme uväznení, stratíme perspektívu, naše horizonty sa ohraničia a samotná realita zostane rozdrobená.

Niektorí sa na konflikt len pozrú a idú ďalej, akoby sa nič nestalo, umyjú si ruky, aby mohli pokračovať vo svojom živote. Iní do konfliktu vstúpia takým spôsobom, že sa stanú jeho väzňami, stratia horizont a svoj vlastný zmätok a nespokojnosť projektujú voči inštitúciám, čím znemožňujú jednotu. Existuje však ešte tretí spôsob, ktorý je na riešenie konfliktov najvhodnejší. Jeho obsahom je konflikt prijať a strpieť, vyriešiť ho a premeniť na ohnivko spájajúce s novým procesom. ,,Blahoslavení tí, čo šíria pokoj” (Mt. 5,9).

V E.G. pápež na viacerých miestach vyzýva, aby sme vychádzali zo seba. Aby sme šli na periférie, na zložité miesta, do konfliktov. Periférie nie sú len starostlivosť o sociálne chudobných, periférie sú miestom našich každodenných konfliktov, ktorým sa nemáme vyhýbať. Prekážky sa neobchádzajú, nepodliezajú, ale prekonávajú. Posúvajú ďalej s čnosťou rozvážnosti, a tak môžeme ,,šíriť pokoj”.

Vynikajúcou pasážou z E.G. je aj tá o apoštoláte 279, ktorého plody často nevidíme, ale ony sa môže prejaviť niekde inde, iným spôsobom. Pápež píše:

Keďže nie vždy vidíme tieto klíčky, potrebujeme vnútornú istotu, teda presvedčenie, že Boh dokáže konať za každý okolností aj uprostred zdanlivého zlyhania, pretože tento poklad máme v hlinených nádobách. Túto istotu voláme zmysel pre tajomstvo. Znamená to byť si istý, že kto sa z lásky ponúkne a daruje Bohu, určite prinesie úrodu. Táto plodnosť je často neviditeľná, nehmatateľná, nedá sa vyjadriť číslami. Človek vie, že jeho život prinesie ovocie, ale nenárokuje si poznať ako, kde, ani kedy. Má istotu, že nijaký z jeho skutkov vykonaných z láskou sa nestratí, že sa nestratí nijaká z jeho starostí o druhých, nijaký prejav lásky pre Boha, nijaká štedrá námaha a nijaká bolestná trpezlivosť. Toto všetko prúdi vôkol sveta ako životná sila.

Nevidieť okamžite plody svojho konania. Spoľahnúť sa na Božiu prozreteľnosť.

Inými slovami, spoločenstvo svätých.

Pekný sviatok svätého Jozefa, človeka spravodlivého, múdreho a svätého.

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in VIERA. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s