Argumenty proti zákonnému uznaniu homosexuálnych zväzkov

Katolíkom sa často vyhadzuje na oči, že tieto zväzky predsa nemôžu ohroziť rodinu.

Čo hovorí dokument Kongregácie pre doktrínu viery:

III. Racionálne argumenty proti zákonnému uznaniu homosexuálnych zväzkov

6. Pochopenie dôvodov, ktoré vedú k potrebe postaviť sa takýmto spôsobom proti inštanciám majúcim za cieľ legalizáciu homosexuálnych zväzkov, si vyžaduje uviesť niekoľko osobitných úvah o etických otázkach, vychádzajúcich z rozličných hľadísk.

Z hľadiska zdravého rozumu

Úloha občianskeho zákona je istotne väčšmi limitovaná ako úloha morálneho zákona11, ale občiansky zákon nemôže protirečiť zdravému rozumu, lebo by stratil silu zaväzovať vo svedomí.12 „Každý ľuďmi ustanovený zákon má svoju platnosť zákona natoľko, nakoľko je odvodený z prirodzeného zákona“13, uznávaného zdravým rozumom, a nakoľko rešpektuje neodňateľné práva každej osoby. Právne normy priaznivo naklonené homosexuálnym zväzkom sa protivia zdravému rozumu, lebo priznávajú zväzku dvoch osôb rovnakého pohlavia obdobné právne záruky ako manželskej inštitúcii. Po zvážení hodnôt, ktoré sú tým ohrozené, nemôže štát legalizovať tieto zväzky a zároveň si plniť svoju povinnosť podporovať a chrániť základnú inštitúciu spoločného dobra, ktorou je manželstvo.

Tu sa treba pýtať, ako sa môže spoločnému dobru protiviť zákon neprikazujúci nijaké špeciálne správanie, ale obmedzujúci sa na legalizáciu už existujúcej skutočnosti, ktorá navonok nikomu nespôsobuje krivdu. V tejto súvislosti sa treba zamyslieť predovšetkým nad existujúcim rozdielom medzi homosexuálnym správaním ako na jednej strane a na strane druhej právne predvídaným a uznávaným spoločenským vzťahom, ktorý by sa mohol stať dokonca inštitúciou právneho poriadku. Druhá možnosť je nielen horšia, ale zasahuje širšie a hlbšie, ba môže viesť až k takej zmene celej sociálnej štruktúry, ktorá by bola v rozpore so spoločným dobrom. Občianske zákony sú štrukturálnymi princípmi života človeka uprostred spoločnosti, či už pre jeho dobro, alebo jemu na škodu. Zohrávajú „veľmi dôležitú, niekedy rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania určitého zmýšľania a určitých mravov“14. Formy života a vzory, ktoré ukotvujú zákony, nielenže zvonka formujú život spoločnosti, ale majú aj tendenciu meniť chápanie a hodnotenie modelov správania sa novej generácie. Legalizácia homosexuálnych zväzkov by teda mala za následok zahmlené chápanie niektorých základných morálnych hodnôt a znehodnotenie inštitúcie manželstva.

Z hľadiska biologického a antropologického

7. V homosexuálnych zväzkoch predovšetkým úplne chýbajú biologické a antropologické prvky manželstva a rodiny, na základe ktorých by bolo možné rozumne odôvodniť právne uznanie týchto zväzkov.

Tieto zväzky totiž nie sú schopné adekvátne zabezpečiť rozmnožovanie a zachovanie ľudského rodu. Ani možnosť využitia nedávnych objavov v oblasti umelého oplodňovania, ktoré navyše vôbec nerešpektuje dôstojnosť človeka15 , nemení nič na ich neadekvátnosti.

V homosexuálnych zväzkoch úplne chýba aj manželský rozmer, reprezentujúci ľudskú a riadnu formu sexuálnych vzťahov. Sexuálne vzťahy sú natoľko ľudské, nakoľko vyjadrujú a podporujú vzájomnú pomoc oboch pohlaví v manželstve a zároveň ostávajú otvorené ďalšiemu odovzdávaniu života.

Ako ukazuje skúsenosť, absencia sexuálnej bipolarity vytvára prekážky na normálny vývoj detí, ktoré by sa prípadne stali súčasťou homosexuálnych zväzkov. Týmto zväzkom chýba skúsenosť materstva alebo otcovstva. Začleniť deti do homosexuálnych zväzkov prostredníctvom adopcie znamená dopúšťať sa na nich násilia v tom zmysle, že sa zneužíva ich slabosť, pričom sú umiestnené do prostredia, ktoré nepomáha ich plnému ľudskému rozvoju. Takáto prax by bola zaiste veľmi nemorálna a bola by v priamom rozpore s princípom uznávaným Dohovorom OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej najvyšším záujmom hodným ochrany je záujem dieťaťa ako najslabšieho a najbezbrannejšieho článku ľudskej spoločnosti.

Z hľadiska spoločenského poriadku

8. Spoločnosť vďačí za svoje prežitie rodine založenej na manželstve. Nevyhnutným následkom právneho uznania homosexuálnych zväzkov je zmena definície manželstva, ktoré sa stáva inštitúciou strácajúcou vo svojej právne uznanej podstate základný súvis s faktormi viazanými na heterosexualitu, ako je napríklad úloha reprodukcie a výchovy. Ak by manželstvo medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia bolo z právneho hľadiska len jedným z viacerých možných druhov manželstva, pojem manželstva by tak podstúpil radikálnu zmenu, čo by znamenalo vážnu ujmu na spoločnom dobre. Keď štát priznáva homosexuálnemu zväzku rovnaký právny status ako manželstvu alebo rodine, koná svojvoľne a dostáva sa do rozporu so svojimi vlastnými povinnosťami.

Pri presadzovaní legalizácie homosexuálnych zväzkov nie je možné odvolávať sa ani na princíp rešpektovania každej osoby alebo odmietania akejkoľvek diskriminácie. Robenie rozdielov medzi ľuďmi alebo odopieranie uznania či spoločenská povinnosť nie sú akceptovateľné, ak protirečia spravodlivosti16. Pokiaľ ide o nepriznanie spoločenského a právneho statusu manželstva takým formám spolužitia, ktoré nie sú a ani nemôžu byť manželskými, to sa neprotiví spravodlivosti, ba spravodlivosť si to naopak vyžaduje.

Oprávnene sa nemožno odvolávať ani na spravodlivý princíp osobnej autonómie. Jedna vec je, že jednotliví občania môžu slobodne vykonávať činnosti, o ktoré majú záujem, pričom tie vo všeobecnosti patria medzi občianske práva a slobody, a druhá, úplne iná vec je, či majú niektoré aktivity, ktoré nereprezentujú pozitívny a významný prínos rozvoju osoby a spoločnosti, dostať od štátu osobitné a odôvodnené zákonné uznanie. Homosexuálne zväzky ani len vzdialene neplnia podobné úlohy, pre ktoré si manželstvo a rodina zasluhujú osobitné a legitímne právne uznanie. Naopak, existujú opodstatnené dôvody na tvrdenie, že takéto zväzky sú pre správny vývoj ľudskej spoločnosti škodlivé, najmä vtedy, ak by vzrástol ich reálny vplyv na sociálnu štruktúru.

Z hľadiska právneho poriadku

9. Keďže manželské páry plnia pri zabezpečovaní pokračovania ďalších generácií dôležitú úlohu, nachádzajú sa v centre spoločenského záujmu a občianske právo im priznáva status inštitúcie. Homosexuálne zväzky si však nevyžadujú osobitnú pozornosť zo strany právneho poriadku, lebo túto úlohu v prospech spoločnosti neplnia.

Nepravdivá je i argumentácia, podľa ktorej by bolo potrebné legalizovať homosexuálne zväzky, aby osoby v nich žijúce neprišli – už len vinou tohto faktu – o uznanie všeobecných práv, na ktoré majú ako osoby a občania nárok. Pokiaľ dôjde k situácii, že je nutná ochrana obojstranných záujmov, vždy sa môžu odvolať – tak ako všetci občania na základe ich vlastnej autonómie – na všeobecné právo. Naopak, bolo by veľkou a vážnou nespravodlivosťou obetovať spoločné dobro a spravodlivé právo rodiny dosiahnuť dobrá, ktoré môžu a musia byť zaručené spôsobmi, ktoré všeobecne neškodia spoločnosti. 17

 

 

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in VIERA. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s