U nás je to tak…

Sila rodinného ,,My”

To slovíčko ,,My” má veľkú silu v rodinnom prostredí. Je základom vernosti detí voči svojim rodičom a súrodencom, upevňuje vzájomné rodinné zväzky, učí deti odlišovať správne konanie od nesprávneho.

James Stenson v tomto článku poukazuje na desiatky aspektov, kde potenciál rodinného ,,My” môže z rodiny tvoriť oveľa zdravšie prostredie.

Prečo sú v zdravej rodine pravidlá? No preto, lebo rodina má pred sebou úlohu, výchovné poslanie. V konzumnej rodine sa konzumuje, je to taký jednoduchý, statický koníček, tam to výchovné poslanie absentuje, absentujú teda aj pravidlá.

Hneď v úvode by som chcel pripomenúť, že prakticky žiadna rodina nežije každodenne podľa všetkých týchto pravidiel. Uvádzam ich ako ponuku na zváženie.

Možno ich rozčleniť do piatich oblastí:

1. My rešpektujeme práva a cítenie iných ľudí.

  • my vždy keď je to patričné používame voči každému slovíčka: prosím, ďakujem, prepáč, je mi ľúto, sľubujem na svoju česť,
  • my nikdy neurážame ľudí a nesprávame s k nim hrubo,
  • my neklebetíme, neohovárame ľudí, nevyslovujeme negatívnu kritiku za ich chrbtom (ak je však niekto v problémoch – ako napríklad drogy – tak to samozrejme oznámime tomu, kto im môže pomôcť),
  • my uchovávame rodinné záležitosti doma, v rodinnom prostredí. Žiadne ,,prepieranie špinavého prádla” na verejnosti,
  • my nepoužívame žiadne opovržlivé poznámky rasového, rodového, etnického či náboženského charakteru, ani keby to malo byť vo forme vtipnej poznámky. V našom dome niet miesta pre humor, ktorý raní,
  • my nepoužívame hrubé a vulgárne slová,
  • my nikdy nezosmiešňujeme, nezmenšujeme úsilie človeka, ktorý sa o niečo naozaj snaží,
  • my neprerušujeme iných, počkáme, kým v rozhovore príde na nás rad. Neodvádzame pozornosť iných, keď vedú s niekým rozhovor, či už osobne, alebo telefonicky. Ak je to veľmi naliehavé a musíme ich vyrušiť, použijeme ,,Prepáč, prosím ťa”,
  • my rešpektujeme právo iných ľudí na prezmumpciu neviny. Nevytvárame si negatívny úsudok bez toho, aby sme si vypočuli aj druhú stránku argumentu,
  • my si nikdy neklameme. Pokiaľ nie sme skalopevne presvedčení o opaku, predpokladáme, že naši rodinní príslušníci hovoria pravdu,
  • my neodvrávame, keď nás napomínajú,
  • my nesľubujeme niečo, pokiaľ nie sme rozhodnutí, že to aj urobíme. Ak nedokážeme dodržať sľub z objektívnych dôvodov, potom sa úprimne ospravedlníme,
  • my rešpektujeme vlastníctvo iných a ich právo na súkromie. Do zavretej miestnosti najskôr zaklopeme, keď si niečo požičiavame, najskôr o to požiadame,
  • my sa počas jedla nehádame, nehašteríme,
  • ak musíme vstať od stola počas jedla, najskôr sa ospravedlníme: ,,Prepáčte, prosím…”,
  • my zdravíme dospelých rodinných známych slušným spôsobom, srdečne, priateľským stiskom rúk, pričom sa im pozeráme do očí. My dávame našim hosťom to najlepšie. (Deti sa však nerozprávajú s neznámymi dospelými bez predchádzajúceho súhlasu rodičov),
  • my prejavujeme úctu starším ľuďom. Ponúkneme im miesto na sedenie, otvoríme im dvere, dávame im prednosť,
  • my si navzájom vážime osobné úspechy jednotlivcov. Ak sa im však aj niečo nepodarí, ceníme si ich úprimnú snahu,
  • my dodržiavame etiketu pri telefonických hovoroch, a tak budujeme reputáciu našej rodiny. Telefón sa snažíme mať pod kontrolou:

    – žiadne hovory počas obeda, domácich úloh, alebo po desiatej večer

    – hovory sú všeobecne limitované 15 minútami,

2. My prispievame k tomu, aby sa z nášho domova stalo čisté, usporiadané, civilizované miesto.

 

  • my si nikdy nenosíme dovnútra vonkajšie aktivity: loptové hry, pobehovanie, naháňanie sa, hádzanie predmetov, zápasenie, hlučné pokrikovanie. Mužskí členovia rodiny vovnútri nenosia čiapky a šiltovky,
  • my otvárame a zatvárame dvere potichu – ak sa nám podarí buchnúť dverami, ospravedlníme sa,
  • my nevykrikujeme odkazy do iných miestností po byte. Prídeme k dotyčnej osobe a povieme jej čo chceme normálnym hlasom,
  • my nekonzumujeme jedlo mimo určených priestorov: kuchyňa, jedáleň,
  • my to nepreháňame ani s jedlom, ani s nápojmi. Žiadne bočné chuťovky medzi hlavnými jedlami, hlavne nie pred obedom, večerou,
  • my sa snažíme zjesť všetko, čo nám je predložené,
  • my odkladáme šatstvo tam, kam patrí. Čisté veci do skrine, špinavé do koša,
  • my odkladáme hračky a športové náradie po použití tam, kam patria,
  • my taniere a poháre po použití umyjeme a odložíme tam, kam patria,
  • my vraciame veci, ktoré sme si požičali. Ak sme požičanú vec napríklad stratili, ospravedlníme sa a snažíme sa ju nahradiť, alebo zaplatiť,
  • my vykonávame naše domáce práce promptne a čo najlepšie. Povinnostiam sa venujeme v učenom čase, dotiahneme ich do konca, až kým nie sú poriadne urobené,
  • my rodinné auto vraciame tak, aby v ňom zostala aspoň štvrtina objemu nádrže,
  • my všetci máme právo prichádzať s návrhmi, týkajúcimi sa nášho spoločného rodinného života, ale vo vážnych veciach robia rozhodnutia rodičia. Rodičia tiež rozhodujú, čo je to vážne, dôležité,
  • my sa ani tak nezameriavame na ,,výsledky”, ako skôr na to, aby každý vyvinul to najlepšie osobné úsilie,

3. My poskytujeme ľuďom informácie, ktoré potrebujú na to, aby mohli uplatňovať svoju zodpovednosť.

  • my keď ideme von, vždy to oznámime – kam ideme, s kým, kedy sa plánujeme vrátiť,
  • my si najskôr vypýtame povolenie, minimálne deň vopred, keď máme v pláne dôležité, alebo potenciálne rizikové aktivity – keď chceme spať mimo domova, keď ideme na stanovačku, dlhšie výlety a podobne,
  • my sa vraciame zo školy, z práce, zo spoločenského podujatia rovno domov – v opačnom prípade veci konzultujeme,
  • my sa zo spoločenskej akcie vraciame v primeranom čase, na ktorom sme sa predtým dohodli,
  • my zavoláme domov, ak predpokladáme, že budeme mať nejaké zdržanie,
  • my sa vo všeobecnosti snažíme vyhýbať sa nepríjemným prekvapeniam spôsobujúcim zbytočné obavy v rodine. (Aj tak ich máme vždy dosť),

 

4. My používame elektronické médiá a hry tak, aby to bolo na prospech zdravej rodinnej atmosféry, nikdy nie tak, aby ju narušovali. V domácnosti máme jeden televízor, ktorý môžeme kontrolovať, používať tak, aby nerozdeľoval rodinu, ale spájal.

  • my používame TV a inú elektroniku uvážlivo. Väčšina našich oddychových aktivít bude skôr zameraná na čítanie, hry, záľuby, šport, rozhovory,
  • my nedovoľujeme v našej rodine nič, čo by urážalo naše morálne zásady, nič, čo by s ľuďmi zaobchádzalo ako s vecami – portnografiu, ktorá zo žien robí predmety, žiadne rasistické, rodové, etnické urážky, svojvôľu a násilie, hrubé vyjadrovanie, neúctu voči ostatným ľuďom,
  • my zvyčajne pozeráme TV a rôzne filmy spoločne – športové prenosy, kvalitné filmy, správy a dokumentárne programy.
  • my nepozeráme nočné vysielanie TV, keď máme ísť na druhý deň do školy, s výnimkou predchádzajúcej konzultácie,
  • my sa nehádame sa o výbere TV programu, či hier. Jedno varovanie stačí, ak hádka pokračuje, TV sa vypína,
  • my sa snažíme neprekračovať hlučnosť za hranicu únostnosti, keď by sme tým vyrušovali iných,

 

5. My milujeme a ctíme si nášho Stvoriteľa nadovšetko – ďakujeme mu za všetko, čo nám požehnal, prosíme ho o pomoc v našich potrebách a potrebách členov našej rodiny. Ďakujeme Pánovi tým, že Ho spoločne uctievame, ako rodina.

 

  • my sa snažíme žiť podľa Jeho prikázaní, snažíme sa rozlišovať dobré od zlého,
  • my rešpektujeme svedomie a práva iných ľudí, ktorý Ho uctievajú odlišným spôsobom,
  • my sa modlíme pred jedlom, aj keď ideme spať. Modlíme sa za potreby rodinných príslušníkov, za našu vlasť, aj za tých, ktorí trpia. Slúžime Pánovi tým, že slúžime iným ľuďom,
  • my žijeme v dôvere, že Boh dozerá na nás so svojím láskavým, otcovským, ochranným pohľadom. Rodičia sa venujú deťom tak, ako sa Boh venuje nám všetkým – s láskou, ochraňujú ich, venujú pozornosť ich potrebám, stanovujú jasne čo je správne, čo nesprávne, snažia sú o porozumenie a súcit, sú ochotní odpúšťať,
  • my vieme, že Boh nám prikazuje ctiť si otca i matku. Tým najlepším spôsobom ako to dosiahnuť je, že si osvojujeme hodnoty svojich rodičov, žijeme podľa nich celý život, a odovzdávame ich našim vlastným deťom v nenarušenej forme.

***

Takže, to je ukážka niekoľkých pravidiel, ktorými sa riadia zdravé rodiny. Žiť podľa nich každý deň a dokonale, je nedosiahnuteľný ideál. Ako rodičia, tak aj deti, ich niekedy nezvládajú, a je to absolútne normálne. Tie pravidlá sú tu však vždy poruke, možno sa k nim znovu a znovu vracať, ako k niečomu overenému, ktoré posúva rodinu na oveľa vyšší stupeň.

Ani v tých najlepších rodinách sa nikdy nepodarí dosiahnuť dokonalosť.

 

Podstatou veľkosti však je znovu a znovu sa snažiť.

 

James Stenson

 

Preložené a upravené so súhlasom autora z http://www.parentleadership.com/we.html

 

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in SPOLOČNOSŤ and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s