Sizyfos, kráľ Midas a – nazaretský tesár

Z modrého pondelka môže ísť aj hrôza. A piatková šichta ako keby ani konca, kraja nebrala.2 Človek sa naháňa, lopotí, morduje, robí koľko vládze, ,,realizuje úlohy”, nestíha dedlajny, aj sa mu chce, aj nechce, aj vidí, aj nevidí zmysel.
Pre koho ja toto všetko!
Ale keď príde o prácu, je temer bez výnimky nešťastný…

 

Sizyfos bol v gréckej mytológii obrovská celebrita. Vraj neskutočne chytrý, ale aj mimoriadne ľstivý. Klamal a zneužíval ľudí, kde sa len dalo, a potom vraj preľstil aj bohov a smrť. Nevyplatilo sa mu to. Za trest musel v podsvetí kotúľať do kopca balvan, ktorý sa pred vrcholom vždy zrútil späť. Jeho meno je symbol namáhavej, ale zbytočnej práce (tzv. sizyfovská práca).

1

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté. Dvaja trpaslíci – jeden čihí, druhý hota.

3

Sizyfovský námet je vďačný na umelecké stvárnenie.

Pomaly, ale isto, na ceste k priepasti, alebo aj k finančnému krachu.

4
Ďalšia celebrita z gréckych bájí, kráľ Midas. Ten si vraj vydrankal niečo oveľa viac, než majú v ponuke zlaté rybky. Vraj čoho sa dotkol, to sa premenilo na zlato. Podľa Aristotela, kráľ Midas zavŕšil svoju pozemskú púť nie veľmi zlatým koncom. Zomrel od hladu, lebo aj ten kus chleba, ktorého sa dotkol, sa premenil na zlato. Zo zlata sa nenaješ.

Podľa iných legiend, aj jeho dcéra, sa po zlatom dotyku premenila na zlatú. No, kto by už chcel takú  nevestu!

5

…………………………………………………………………………………………………………………………………….

Píše sa rok 0 a na scénu prichádza mladý tesár z Nazaretu. Možno píli, možno hobľuje, možno opravuje, ale vždy je pritom poslušný svojmu veľkému vzoru, učiteľovi, majstrovi, machrovi svojho remesla – svätému Jozefovi. Tridsať rokov takto žije, ako tesár, má svoje remeslo, reputáciu dobre vykonanej, poctivej práce. Všetko čo robí, prináša ako obetu svojmu Otcovi.

Vyzdvihuje od zeme a priťahuje k sebe.

6
Posväcovať svoju prácu, prácou sa posväcovať

Ut operaretur et custodiret illum – I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu aby ho obrábal a strážil (Gen. 2,15). Toto je Boží zámer ešte pred pádom človeka, ešte pred dedičným hriechom. Božím zámerom teda nebolo urobiť z práce trest, práca a ľudská činnosť sa stali potom i námahou až po páde človeka.

Je tu to slovíčko – aby, je to výzva, challenge, povolanie, pozvanie k spoluúčasti na stvoriteľskom aj spoluvykupiteľskom projekte, a keďže človeka pozýva Stvoriteľ – je to výsostné pozvanie, z najvyšších kruhov. Je to pozvanie k vznešenému dielu.

Svätosť nepozostáva z toho, že každý deň robíme náročnejšie veci, ale že každý deň ich robíme s väčšou láskou – hovorí sv. Josemaría Escrivá. Ak máme profitovať z tohto učenia zakladateľa Opus Dei, treba si uvedomiť, že keď hovoríme o tom, ako pracovať lepšie, hovoríme skôr o tom akým spôsobom vyvíjame samotnú činnosť, než len o samotnom výsledku práce. Hoci aj ten je dôležitý.

Svedomitá práca znamená urobiť veci čo najdokonalejšie z ľudského hľadiska s nadprirodzeným dôvodom. Neznamená to, že pracujeme dobre a potom pridáme nadprirodzený motív. Ide tu o niečo hlbšie. To čo kresťana motivuje, aby robil veci čo najdokonalejšie, je jeho láska k Bohu, ,,lebo nie je dobré ponúknuť Bohu niečo menej dokonalé, ako nám to dovolia naše úbohé ľudské obmedzenia”.
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

Z modrých pondelkov sa nestanú šmahom ruky ružové. Ani tá piatková zmena neubehne rýchlejšie.

Človek už aspoň vie, pre koho to všetko robí.
Citované zdroje:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sizyfos

http://cyrilsebo.blog.sme.sk/c/293356/Pre-koho-je-Opus-Dei-zaujimave-I.html
Foto:

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Franz_Von_Stuck_-_Sisyphus.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Assen_Gert_Sennema_-_Sisyphus_2.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sisyphi_(3722077274).jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Anna-Chromy-Sisyphus.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:King_Midas_Turns_Daughter_Into_Gold.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:John_Everett_Millais_-_Christ_in_the_House_of_His_Parents_(`The_Carpenter’s_Shop’)_-_Google_Art_Project.jpg

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in OPUS DEI and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s