Šťastní ľudia sú ,,busy“, ale nie ,,rushed“

Šťastní sú tí ľudia, ktorí majú stále čo robiť, ale pritom nie sú uponáhľaní.

Tí Američania toho už vyskúmali! Napríklad koľkokrát za deň zlietne mucha na inúRUSHED muchu.

Dobre, ale zasa majú tie peniaze na výskum a možno niektoré ich štatistické rezultáty sa aj trafia do čierneho. Napríklad ten, ktorý hovorí, že najšťastnejší sú ľudia, ktorí sú busy, ale pritom nie rushed. Zaneprázdnení, ale nie uponáhľaní.

Dá sa to overiť? No možno by sa to dalo aj vyskúšať, jeden, dva, tri dni – týždeň – .

Na vlastnej koži…

Asi nebude veľa tých, ktorých by sme zo skúsenosti označili za šťastných. Starý pán Karol bol. Bol spokojný, neponosoval sa, nefrflal, nekritizoval hlava nehlava.

,,Ujo, a vy ste taký spokojný. Veď vy si vždy len tak idete a idete, nie ste vy náhodou aj ten oný, …šťastný človek? (písal sa rok 1988).

,,Nóó, a čo by son nebou, šak stáľe mán čo robiť“!

Jednoduchý, pracovitý človek. Filozof Peter Kreeft hovorí, že intelektuáli, akademici, sa s jednoduchosťou veľmi nebratkajú. To sú tí chytráci, čo si vždy nájdu nejakú skrýšu, únikovú cestičku.

Ale späť, k tomu americkému výskumu, takže čísla: medzi tých šťastných Američanov patrí asi 8-12 percent obyvateľstva, ktorí sú o 12 až 25 percent šťastnejší ako ostatní Američania. A všetci tí šťastní tvrdia, že sa sústavne venujú nejakej činnosti.

Nie je veľa trápnejších pohľadov, ako pohľad na nudiaceho sa študenta cez prázdniny. Alebo počas neobmedzeného, trojdňového štrajku učiteľov. Rovnako trápny pohľad ponúka aj cholerický workoholik. A tá čnosť, ako zvyčajne, býva zavesená kdesi v prostriedku.

BUSY James Stenson – konzultant v oblasti vzdelávania hovorí stredoškolákom, že na šťastie sú potrebné tri veci: mať čo robiť, mať koho milovať a mať čomu veriť.

Svätec 20. storočia Josemaría Escrivá nenosil hodinky. Dôkladne sa snažil dokončiť jednu vec, a plynulo prešiel na ďalšiu. Deň mal potom akosi viac než 24 hodín. Samozrejme, treba si aj oddýchnuť. Ale oddych neznamená nič nerobiť, ale robiť niečo iné, zmeniť tempo. A J. Escrivá sa stal propagátorom posväcovania práce a posväcovania sa prácou.

Čas je naša jediná komodita. Ale ani ten čas nie je náš. Dostali sme ho ako hrnčiar hlinu, ako pracovný materiál, surovinu. Máme ho vrátiť aj s DPH. Hovoria to tie najdôveryhodnejšie zdroje: Obchodujte, kým neprídem.

Foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Steve_Levin_2010.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:India_-_Chennai_-_busy_T._Nagar_market_2_(3059483658).jpg

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in SPOLOČNOSŤ and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s