Pred 10 rokmi bol kanonizovaný Josemaría Escrivá

Šiesteho októbra 2002 teda zazneli na svätopeterskom námestí tieto slová pápeža Jána Pavla II.:

vyhlasujeme a ustanovujeme za svätého, blahoslaveného Josemaríu Escrivá de Balaguer a zapisujeme ho do zoznamu svätých a nariaďujeme, aby v celej Cirkvi bol nábožne uctievaný ako svätý. V Mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Pripomeňme si ešte niekoľko myšlienok z článku kardinála Ratzingera (dnes pápež Benedikt XVI.), ktorý uverejnil v L´Osservatore Romano pri príležitosti svätorečenia Josemaríu Escrivá, pod názvom ,,Nechať pôsobiť Boha”.

Kardinál Ratzinger hovorí, že ho vždy priťahovalo, ako Josemaría Escrivá vysvetľoval názov Opus Dei – interpretácia, ktorú by sme mohli nazvať biografickou, a ktorá nám umožňuje chápať zakladateľa a jeho duchovnú dimenziu. ,,Escrivá vedel, že má niečo založiť, ale vždy si pritom uvedomoval, že nech by to už bolo čokoľvek, že to nebolo jeho dielo, že on nič nevynašiel, že ho jednoducho Pán na to použil. A tak to už nebolo jeho dielo, ale Opus Dei (latinsky ,,Božie dielo”). On bol len nástrojom, s ktorým Boh konal. Toto nám pomáha pochopiť, prečo Josemaría Escrivá nepovažoval seba za ,,zakladateľa” čohokoľvek, ale výlučne za človeka, ktorý chce plniť Božiu vôľu, sekundovať pôsobeniu Boha, jeho dielu, teda Božiemu dielu. Ježiš im povedal: “Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem” (Jn 5,17). V tomto zmysle teocentrizmus sv. Josemaríu v súlade s Ježišovými slovami predstavuje dôveru v skutočnosť, že Boh nenechal svet tak, že pracuje aj teraz a našou úlohou je dať sa mu k dispozícii, byť pripravení, schopní reagovať na jeho volanie. Je to pre mňa nesmierne dôležité posolstvo. Je to posolstvo, ktoré vedie k tomu, aby ľudia odolali jednému veľkému pokušeniu našich čias – pokušeniu domýšľať si, že Boh sa po ,,veľkom tresku” stiahol z dejín”.

Ako ďalej povedal kardinál Ratzinger, odkaz svätého Josemaríu Escrivá pomohol zmeniť mylnú predstavu o svätosti, ako keby táto bola niečím, čo je vyhradené iba pre ,,velikánov”. Byť svätým neznamená byť nadradeným vočí ostatným ľuďom; svätý môže byť aj veľmi slabý a robiť mnoho chýb vo svojom živote. Svätosť je práve ten dôverný kontakt s Bohom: znamená nechať konať toho Druhého, toho Jediného, ktorý môže urobiť tento svet dobrým a prinášajúcim radosť. A keď potom Josemaría Escrivá hovorí, že všetci sú povolaní, aby boli svätí, myslím že sa tak vlastne odvoláva na svoju osobnú skúsenosť, keď ani on sám nerobil úžasné veci sám od seba, ale nechal pôsobiť Boha.

A naozaj my všetci sme schopní, sme povolaní, aby sme sa otvorili voči tomuto priateľstvu s Bohom, aby sme neopúšťali ruky Božie, aby sme nezanedbávali tú možnosť obrátiť sa a navrátiť sa k Pánovi, aby sme s ním hovorili ako s priateľom, aby sme si uvedomovali, že Pán je skutočným priateľom každého človeka, vrátane tých, ktorí nedokážu robiť veľké veci sami od seba.

Z tohto všetkého som lepšie pochopil vnútorný charakter Opus Dei, tú prekvapivú jednotu absolútnej vernosti veľkej tradícii Cirkvi, jej viere, spolu s bezhraničnou otvorenosťou voči všetkým výzvam tohto sveta – či je to už na akademickej pôde, vo svete práce, v ekonomických záležitostiach atď. Človek, ktorý je dôverne prepojený na Boha, ktorý je s ním v neustálom dialógu, si môže dovoliť reagovať na tieto výzvy, a už sa viac nemusí strachovať. Pretože človek, ktorý je v Božích rukách, môže vždy padnúť len do Božích rúk. A tak sa strach pomíňa, a rodí sa odvaha čeliť výzvam súčasného sveta.

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in OPUS DEI. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s