Obyčajní ľudia v Opus Dei

Zaujímavým spôsobom vysvetľuje niektoré aspekty ducha Opus Dei Jemy Gatdula v článku Ordinary people – obyčajní ľudia. Preklad a výňatok niektorých myšlienok:

,,Podľa čoho môžem vlastne vedieť, či verne žijem podľa ducha Opus Dei?“ – spýtali sa svätého Josemaríu Escrivá na jednom stretnutí. Bez mihnutia oka odpovedal: ,,Podľa toho, či je tvoja žena šťastná.“

 Pre Scotta Hahna to bol práve ten moment, keď on sám ,,pochopil“ Opus Dei, práve keď sledoval video so zakladateľom a túto otázku sv. Josemaríovi položili pred veľkým publikom. Počas otázok a odpovedí sa totiž o slovo príhlásil jeden muž, ktorý sa spýtal sv. Josemaríu: ,,Môžete mi povedať, či existujú nejaké znaky toho, že dobre a verne žijem duchaOpus Dei?“ Ktokoľvek, kto videl to video, alebo bol na stretnutí prítomný, nikdy nezabudne, ako sv. Josemaría bez najmenšieho zaváhania, bez najmenšej pauzy odpovedal: ,,Poznáš to podľa toho, či je tvoja žena šťastná“.

Ten moment veľmi zreteľne vyjadruje práve to, čo je tak ťažko vysvetliť ľuďom, ktorí ešte nevedia, čo znamená ,,pochopiť“ Opus Dei. Podstata tkvie v tom, že keď človek jednoducho vykonáva činnosti bežného dňa, keď ich robí z lásky k Bohu a vlastne z lásky ku všetkým ľuďom, môže dosiahnuť svätosť svojho života. Bez mučeníctva, bez zázrakov či iných dramatických okolností – ako obyčajný inštalatér, lekár, inžinier, politik, alebo aj žena v domácnosti, ktorá sa snaží čo najlepšie vykonávať svoju prácu. Ako to napísal sv. Josemaría: ,,Tá práca – pokorná, monotónna, napohľad bezvýznamná – je modlitbou vyjadrenou v činnosti.“

To nám umožňuje, aby sme šťastne (a kontemplatívne) žili v prítomnosti. Sv. Josemaría často opakoval, že skutočná láska sa neprejavuje ,,sladkými slovami, ale skutkami.“ Svätosť sa potom dosahuje ,,plnením si malých povinností každého prítomného okamihu“. Pre študenta to znamená, že je na hodine sústredený, pre vodiča to znamená, že je pri jazde pozorný a opatrný, pre upratovačku to znamená, že všetko poriadne uprace a vyčistí, pre učiteľa – že sa dobre na hodinu pripraví, pre otca rodiny – že počas rodinného obeda odloží všetky svoje pracovné povinností a naplno sa venuje svojim rodinným príslušníkom. Toto ,,všeobecné povolanie ku svätosti“ obsiahnuté v Opus Dei nie je limitované len pre katolíkov, dokonca aj nekresťania môžu byť súčasťou Opus Dei.

Je to radikálna myšlienka, tak neskutočne nová a aktuálna. Pritom je to učenie, ktoré je tak ,,staré ako Evanjelium, ale navždy také nové“. Človek nemusí byť kňazom, alebo mníškou, aby sa mohol stať svätým. Každý človek sa teda môže stať svätým, a to aj bez ostentatívneho prejavovania svojej zbožnosti, pokiaľ prežíva svoj každodenný život ako len najlepšie dokáže.

Žiaľ, treba tiež napraviť obraz, ktorý v tomto roku ,,výročí“ vytvárali médiá o Opus Dei. Je to čudné, ale je to tak, väčšina ľudí ktorí považujú Opus Dei (Božie Dielo) za hrozivé, nikdy v živote ani nestretla veriaceho tejto prelatúry, alebo ani netušili, že ten vždy sa usmievajúci a ochotný kolega v kancelárii, by mohol patriť do prelatúry. Pravdu povediac, tých najveselších ľudí, akých som stretol, alebo som sa s nimi spriatelil, patrili do Opus Dei. Pre tento prejav radosti majú veľmi silný a jednoduchý dôvod, ktorý má ďaleko od propagandy, alebo budovania imidžu.

Hlavnou ,,zbraňou“ Opus Dei – a znovu je to tak staré a súčasne navždy nové ako aj Evanjelium – je Božie synovstvo. Je to teologický terminus technicus, ktorý v podstate hovorí, že ,,sme Božie deti“. Samozrejme, že to nie je výsadou Opus Dei, pretože to vždy bolo jadrom učenia Katolíckej Cirkvi. V Opus Dei však kladú na to osobitý dôraz: Boh je náš starostlivý Otec, stále prítomný, ustavične nám chce dávať zo svojho dobra. Častokrát nechápeme presne aká je jeho vôľa, ale ktoré dieťa vždy dokonale pozná zámery svojho otca. On je tu však vždy pre nás. A preto veriaci Opus Dei vždy prejavujú radosť (a pokoj), lebo ak Boh je tvoj Otec, prečo by si si mal robiť starosti. Úspech? Neúspech? To nie je náš problém. Jednoducho urob všetko čo najlepšie ako vieš, a potom dôveruj, že sa to vyvinie tak, ako si to želá náš Otec, Boh – potom sa to vždy na dobré obráti.

Scott Hahn a jeho maželka Kimberly

Ešte si pomôžem oveľa skúsenejším autorom než som ja sám – Scottom Hahnom, populárnym spisovateľom a apologétom. Pôvodne bol protestant a na ceste ku katolicizmu zažil rôzne ťažkosti so svojou manželkou Kimberly, ktorá bola tiež protestantka. Nebola nijako nadšená tým, že by mal konvertovať. A tak Scott urobil to, čo by urobil každý intelektuál – bombardoval svoju manželku všetkými možnými teologickými argumentami a traktátmi, aby ju len presvedčil o správnosti katolíckej cesty.

Keď už bol z toho zúfalý, požiadal o pomoc dvoch priateľov, jedného laika a jedného kňaza, ktorí boli práve z Opus Dei. A Scotta veľmi prekvapila tá istá rada, ktorú od oboch nezávisle dostal: ,,vypni teológiu a zapni nežnosť a láskavosť“.

Aj s láskavým súhlasom manželky Kimberly sa potom stal katolíkom. A čoskoro ho nasledovala aj Kimberly.

Takže celkom obyčajný ľudský život. Opus Dei.

Jemy Gatdula

je právnik, špecilizujúci sa na medzinárodné hospodárske právo. Študoval v Cambridge, dnes žije na Filipínach.

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in OPUS DEI. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s