Odpoveď bývalému žiakovi

Volajme ho Mišo, bývalý žiak, chytrá hlavička, vynikajúci jazykár. Na fejsbuku sa zamýšľal nad súčasným stavom slovenského školstva.  Chcel poznať názor – tak tu je zopár riadkov. 

Zdravím Mišo a prajem ti pekné leto.

(hádam len nerozmýšľaš o pedagogickej dráhe!?)

Školská téma je lacný nástroj pre populistov. Všetky vlády ho chcú využívať pre svoj imidž. Dnes už prakticky nikto ani poriadne nevie, kde začať rozmotávať tento gordický uzol. Určite to ale súvisí so značnou degeneráciou západnej civilizácie. Aká matka (spoločnosť), taká Katka (školstvo). V konečnom dôsledku je to všetko len akademická debata, lebo vlády sa budú naďalej sebaglorifikovať, keď získajú aké také štatistiky; učitelia sú zadupaní a nakoniec sú radi, že majú aspoň voľáky džob; maturantom postačí papier a len malé percento si uvedomuje, ako málo so sebou urobili; rodičom sa nikto ani neodváži povedať, že k výchove a vzdelávaniu svojho dieťaťa môžu mať aj iný, než malomeštiacky prístup (Náš Paťo zmaturoval tak, že celá komisia bola z neho hin, teraz je prijatý na 5 VŠ – a bude si vyberať!). Patrik zmaturoval na trojky, takže musel byť dobrý.

Pre rodičov a študentov, ktorí to naozaj berú vážne a môžu si to dovoliť, vidím v poslednom čase len dve východiská.

  1. Súkromná škola – ale nie toho typu ako sú navôkol, kvôli eurám. Súkromná škola, ktorá má nosnú ideu, víziu, povesť náročnosti. Čo je zadarmo, zaveľa nestojí.
  2. Aj na štátnej škole by sa dal vytvoriť takýto ostrovček pozitívnej deviácie, chce to však vedenie – veľké osobnosti, združujúce, ťahajúce kolegov, ktoré vidí za horizonty, nebojí sa ignorovať celý ten byrokratický, malomeštiacky štátny kolos – a potom sa nájdu aj rodičia, ktorí majú skutočný zaujem posielať do vychýrenej školy svoje deti zoširoka, zďaleka, aj z okruhu 100 km.

O čom to všetko je, o peniazoch? Áno aj. Chybná je ale asi základná premisa, podľa ktorej panuje všeobecné presvedčenie, že detičky sú od prírody dobré, múdre, usilovné, len im treba dať zaujímavé, podnetné prostredie, moderné vzdelávacie prístupy, veľa počítačov, a všetko pôjde ako po masle.

Na druhej strane je tu presvedčenie, že človek má narušenú prirodzenosť, a preto potrebuje na sebe pracovať po všetkých stránkach, sústavne, bez konca. Nie je to pesimistický pohľad, je to skutočnosť, realita lenivého génu, s ktorým sa dá vždy niečo robiť. Bojovať, potiť sa, prekonávať sa, makať na sebe, a to všetko preto, lebo chce, a nie musí. Volá sa to formácia človeka, práca na sebe a táto sa nikdy nekončí.

Čo sa mladým ľuďom ponúka? Niečo, čo by údajne mohlo, malo, viac či menej, akotak, poskytnúť absolventovi úspech. Získať zručnosti pre automobilový priemysel, zapojiť sa do pracovného procesu, nadobudnúť si dom, bazén, psa.

Ten úspech vlastne nevie poriadne definovať nikto. Ak by to bolo len o peniazoch, jediní úspešní ľudia by boli Bill Gates, Carlos Slim a ich minimalistický tým. My všetci ostatní sme podľa toho lúzerské zdrapy. (Neodpustím si tú príhodu, vracal som sa z diaľnice, krátko pred záverečnou som zastavil v malom mestečku v supermarkete, pri pokladni brigádnička, zjavne študentka, s tým najznechutenejším výrazom na tvári. Tovar preniesla cez check-out a zákazníkom ho priam agresívne hádzala. Ako tá nenávidela tú chvíľu a to miesto, na ktorom musela práve živoriť! Ešte celých 15 minút tam musela čakať, kým začne žiť).

Páči sa mi definícia úspechu, ako validita – platnosť prítomného okamihu. Keď sa človek snaží naplno prežívať, vložiť sa do toho, čo práve robí. Napríklad v škole, v práci, s gitarou v klube. A mať z toho radosť.

Bol si vždy skvelý talent na jazyky a určite by si bol dobre zmaturoval, aj keby si za štyri roky toho veľa na sebe neurobil. Bol tu však aj ten Fero, začiatočník od nuly, svedomitý pracant. Ak by si ty ani prstom nepohol, a on to dotiahol na 80 percent tvojej úrovne, tým úspešným človekom by bol pre mňa Fero.

Tak ti prajem pekné leto.

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in ŠKOLA. Bookmark the permalink.

2 Responses to Odpoveď bývalému žiakovi

  1. Šimon Evin píše:

    Škoda, že u nás na GAV-e nevznikla/nevznikala taká udergroundová komunita, akú ste opísali v bode 2. pre serióznych študentov a rodičov. Snáď by mala nádej – predpokladám, že len malé zastúpenie, či už zo strany učiteľov alebo žiakov, ale takú malú súkromnú bublinu by sme si snáď vytvorili. But there is always hope…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s