Nemúdri sa nazdávali..

Večnosť je téma náročná, ani tomu najlepšiemu básnikovi, maliarovi, teológovi sa ju nepodarilo priblížiť natoľko, aby si ju človek dokázal aspoň ako tak zhmotniť vo svojej predstavivosti. Žiť navždy a navždy a navždy – s tou istou mamáá, s tými istými vychcanými ratolesťami, s tým istým tajtrlíkom na priečelí firmy, s tým istým nepodareným premrheľom vlády, (niektorí vraj majú ešte aj viac či menej vydarené svokry!). A to všetko navždy.

Nuž keby to malo nabrať takýto formát, potom by sa každý mohol slušne či menej slušne poďakovať, odpoklonkovať a v požehnanom veku 85 sa odobrať na ,,zaslúžený odpočinok“, do zabudnutia a do objatia ,,matky zeme“. Pri všetkej úcte k tým, čo boli menovaní v úvodnom odseku, Stvoriteľ nám predsa nemohol pripraviť takúto nudu na celú večnosť. Len zakalený zrak a nekonečná ľudská bezočivosť by Ho mohli obviniť z nedostatku kreativity v Láske.

,,Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo – píše svätý Pavol – čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.”

Toto je najvznešenejšia definícia Neba, neprekonateľná latka pre akúkoľvek ľudskú fantáziu. A preto ju tak radi nechávame pekne ležať ladom, čierne na bielom, pekne napísané, nedosiahnuteľné. Pragmatická hlava 21. storočia by chcela štatistické súvahy, porovnávací graf :

  • vo večnosti plat stokrát väčší ako Bill Gates (mesačne!),
  • teleportingová čipová karta na desať najkrajších pláží sveta (ročne),
  • kaviárburger na lusknutie prstami.

Vo veku 85 (aj skôr) sa teda človek pekne poberá a rodokmeň sa s ním srdcervúco odoberá (alebo aj nie, všimli ste si, že dnes sa už na pohreboch skoro neplače?). ,,Mohol si ešte s nami požiť, veď ani po doktoroch nechodil, aj dôchodok mu zvýšili, ešte bol celkom mladý, prečo práve on, a všelijakí sviniari sa dožijú aj stovky?“

Tie slzy sú prirodzené, normálne ľudské slzy, to ,,prečo“ je tým najbolestnejším výkrikom ľudskej logiky.

Svätý Pavol má na opis Neba istú definitívu, ale vo Svätom Písme sa nachádzajú aj iné pasáže, napríklad táto priam adrenalínová. Obyčajne sa číta na svätej omši za zomrelého a keby sme ako pozostalí neboli v tej chvíli tak zúbožene pohrúžení len do seba, možno by sme precitli na tento nadprirodzený budíček. Ten ucelený odstavec Múd 3. 1-9, je celým prierezom dejín spásy, múdrejšie hlavy by o ňom dokázali napísať desiatky teologických traktátov.

Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi; za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za záhubu. Ale oni sú v pokoji. A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti.

Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich Boh skúšal a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú žertvu.

V deň ich súdu zažiaria, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať naveky.

Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu a verní zotrvajú v láske pri ňom, lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie a pre jeho vyvolených odmena.

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in VIERA. Bookmark the permalink.

One Response to Nemúdri sa nazdávali..

  1. Veľmi povzbudzujúce!!!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s