Deus absconditus

Deus absconditus – skrytý Boh – Boh pôsobiaci v skrytosti. Jedno z najväčších tajomstiev Božích. Jedna z najväčších prekážok, ktoré si sám človek ochotne fabrikuje, aby sa nemusel priblížovať k Bohu.

Zjavil sa v tej najhmatateľnejšej podobe, dal už všetko………………dal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul.

Dal sa človeku v Chlebe a Víne, k dispozícii dennodenne – aby tento mohol mať život večný.

Pôsobí, ,,pracuje“ naďalej, ale používa na to hlavne ruky, hlavy a srdcia svojich stvorení.

Prečo nerobí zázraky na želanie, divy na počkanie, prečo ho necítiť v hromoch a víchroch, ale v tichom vánku (porov. 1Kr 19,11- 12)?

Zjavil sa a zjavuje sa, tak prečo nepoznáme Veľkého Neznámeho (Ducha Svätého) bližšie, celkom zblízka?

Tá praktická, doslova a do písmena zemitá odpoveď sa vôbec nepotrebuje zaodievať do poetických slov.

Pyšným sa protiví, pokorným sa dáva poznať (por.1 Pt 5,5).

………………………………………………………..

 Ako sa môžeme dnes priblížiť k tretej božskej Osobe, ako s ním nadviazať kontakt, ako sa od neho učiť. Svätec ,,obyčajného každodenného života“, svätý Josemaría Escrivá hovorí, že je potrebné sústrediť sa na tri základné princípy: poddajnosť, život modlitby a zjednotenie sa s krížom.

Na prvom mieste je poddajnosť, pretože Duch Svätý je tým, kto svojimi vnuknutiami dáva nadprirodzený zmysel našim myšlienkam, túžbam a činom.

Na druhom mieste je život modlitby, lebo kresťanská odovzdanosť, poslušnosť a miernosť sa rodia z lásky a k láske smerujú. Láska zasa vedie k osobnému vzťahu, k rozhovoru, priateľstvu.

A nakoniec – zjednotenie sa s krížom, pretože v Kristovom živote predchádzala zmŕtvychvstaniu a zoslaniu Ducha Svätého Kalvária a ten istý postup sa musí zopakovať aj v živote každého kresťana.

………………………………………………………………………………………

Stromy sa poznajú po ovocí, aj na ľuďoch možno pozorovať ovocie ich skutkov. Ovocím Ducha Svätého sú láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota – a kde je Pánov Duch, tam je sloboda (2 Kor 3,17).

Foto – http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Holy_Spirit_as_Dove_(detail).jpg

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in VIERA. Bookmark the permalink.

One Response to Deus absconditus

  1. Šimon Evin píše:

    2 postrehy:
    1. Je veľká pravda, že Boha sa dá spoznať cez jeho nasledovníkov: kresťanov. Žiaľ, mnohí sa za kresťanov vyhlasujú, resp. sa ku kresťanstvu hlásia a úplne devalvujú pôvodný význam slova kresťan = kristovec. “Kresťania” počas križiackych výprav vraždili, plienili, znásilňovali. “Kresťania” upaľovali tzv. heretikov, bludárov, bosorky. “Kresťanská” inkvizícia počas stredoveku prenasledovala, mučila a mordovala každého, kto predstavoval hrozbu pre postavenie cirkvi. Ale koniec koncov, Krista zamordovali nie Rimania, nie pohania, ale Židia. Vďaka Bohu, že existujú jednak malí, neznámi a zo svetského pohľadu “bezvýznamní” ľudia, a tiež veľkí, slávní a známi ľudia, ktorí boli a sú odrazom Boha a cez ktorích sa dáva spoznať.
    2. Víno a chlieb sú len symboly. Ak pozorne študujeme Starú a Novú zmluvu, tak si všimneme, že všetky rituály a kultické úkony v SZ mali symbolickú dôležitosť – poukazovali na to, čo malo prísť: Krista. Napr. obete zvierat poukazovali na Ježišovu zástupnú obeť. V Novej zmluve nenachádzame okrem ustanovenia Večere Pánovej žiadne inštrukcie týkajúce sa obradných alebo kultických úkonov, cez ktoré by sme sa dostávali do Božej prítomnosti alebo Božiu prítomnosť do nás – veď Ježišova obeť nás s Bohom zmierila a bol nám daný Svätý Duch, čo nám umožnilo do Božej prítomnosti prichádzať. Veď aj keď Ježiš zomrel, tak sa roztrhla chrámová opona (vstup do Svätyne svätých, kde mal pôvodne prístup len veľkńaz a to len raz za rok, inak každý, kto tam vstúpil, zomrel), čo znamenalo, že už máme k Bohu prístup.
    Z predchádzajúceho logicky vyplýva, že aj Večera Pánova má len symbolický charakter, je to pripomenutím, čo pre nás Kristus spravil. Veď ani zelená stužka z človeka nerobí maturanta, ani biele šaty zo ženy nevestu, ani oficiálne členstvo v nejakej cirkvi z človeka nerobí spaseného. Všetky tieto a mnohé ďalšie veci len ukazujú na skutočnosť, ktorá už platí, oni ju nespôsobujú. Mylím, že Katolícka cirkev i protestantské cirkvi nesprávne chápu a praktizujú Večeru Pánovu. Niekde viac, inde menej, je vnímaná príliš mysticky. Myslím že spôsob prijímania chleba a vína (ktoré, mimochodom, Ježiš s učeníkmi jedli spolu ešte aj s paschálnym baránkom) by mal vyzerať inak. Mala by to byť večera v pravom slova zmysle: Veriaci, ktorí sú spolu a spolu jedia isté pokrmy, ktoré symbolizujú a pripomínajú, čo Ježiš vykonal. Ak si všimneme židovské sviatky, tak všetky okrem pôstu boli spojené so spoločným jedlom špecifického druhu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s