Včela sadá na kvet, a mucha…

Pred 15 rokmi som sprevádzal dve známe po Slovensku, a keďže jedna z nich bola Američanka, itinerár nevyhnutne zahŕňal kultúrno-historické pamiatky. Bolo horúce leto, spojili sme to aj s plávaním na priehrade. V šortkách a tričkách sme cestou domov chceli absolvovať aj jeden skvost – kláštorný kostol na Pohroní.

Chrám bol zavretý, ale naveľa sme uprosili staršiu pani kostolníčku, aby nám len otvorila – máme tu predsa Američanku. Potom si akosi hĺbavo preskúmala môj letný úbor a vyniesla verdikt. Ja do kostola nemôžem, nie som na to vhodne oblečený. 

Bolo mi z toho poriadne zle, trefa do čierneho mojej ješitnosti. Vykázala mňa, katolíka, a dnu vpustila moje priateľky, ktoré ani neviem, akého boli vyznania.

Dnes sa nad tým len usmievam, škoda, že tá stará pani už pravdepodobne nežije, a na Slovensku ju akosi nemal kto nahradiť (kostolník v kraťasoch na to nemá).

 Pri návšteve juhoerópskych dovolenkových destinácií sa vždy nájde aj nejaký ten deň na spoznávanie hodnotných sakrálnych pamiatok a pri vstupe do nich neraz nastanú zážitkové až komické scény. Dámy dostanú na holé plecia strakaté prehozy, chlapom ponúkajú široké vrecovinové šarivari. Nikto neprotestuje, skôr si to užíva, asi to v tom Taliansku tak má byť!

 Viaceré západné krajiny sa dodnes držia starých dobrých, školských uniforiem. Možno dlho polemizovať o výhodách a nevýhodách, ale skutočnosťou je, že napriek liberálnemu charakteru týchto krajín, považujú uniformy za vhodné a možno aj výhodné. Prinajmenšom sa tým zachováva aspoň základný rozdiel medzi formálnosťou a neformálnosťou, medzi dvomi odlišnými typmi postojov a správania sa. Keď sa zmaže toto rozlišovanie, všetko sa zosype na ten najnižší spoločný menovateľ. A čím je určovaný najnižší spoločný menovateľ? Bezpochyby tam dole, odspodu. Vyhovala ulisa.

 Grádov na teplomeri pribúda, a klimatológovia sľubujú, že ešte zďaleka nie sme finished. Slovenské školy (ale aj kostoly) dnes zažívajú prehliadku plážovo-barovo-spálňovej módy. Už dvanásťročné dievčatá sa stotožňujú so stratégiou byť za každú cenu sexy, a chcú to patrične dávať celej verejnosti najavo.

 Myslím, že mamy to akosi nezvládajú a dôvody si netrúfam pomenovať. Chlap má iné vnímanie, aj životnú skúsenosť (vie svoje), preto práve otcovia by mali v tomto dostať väčšie slovo. Teraz ide o jeho dcéru!

 Mám známeho, ktorý zostal vdovec a určite to nemá ľahké so svojou sedemnásťročnou Kristínou. ,,Oci, ale prečo ja nemôžem ukazovať čo najviac so svojho pekného tela, prečo by som sa mala zakrývať“! Vzdelaný je dostatočne, mohol jej ponúkať argumenty aj z takého, aj z takého súdka, no rozhodol sa pre tento jednoduchý, jemne naturalistický dôvod. ,,Vieš Kristínka, včielky sadajú na kvietok, a muchy na …

Foto -http://commons.wikimedia.org/wiki/Bee

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in SPOLOČNOSŤ. Bookmark the permalink.

One Response to Včela sadá na kvet, a mucha…

  1. Emucha68 píše:

    Palec hore!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s