Sluchátka pripojené na stoku

Rodičia môžu skúšať všetky možné prostriedky, ako uchrániť svoje deti pred záplavou internetovej pornografie, pedofílie a ďalších úchylností, ktorými sa webový svet len tak hemží. Vyskúšali ste už napríklad filtre, zákazy, regulované používanie prístupu, rozumný pohovor so svojimi ratolesťami? Dobre, je tu však ešte jeden kanál, ktorý je temer nelustrovateľný. Prostredníctvom textov súčasnej britskej a americkej hudobnej scény sa do uší mladých ľudí valí aj záplava vulgárností, násilia, drogových excesov, sexuálnych perverzností. Tie sluchátka môžu byť neraz takou kanalizačnou prípojkou.

Asi je zbytočné skúmať čo bolo skôr, či spoločenská objednávka milovníkov hudby, alebo iniciatíva textárov a producentov. Victor Haug zo Stanfordskej univerzity pracoval na výskume populárnej hudby za posledných 65 rokov, pričom v textoch pesničiek sa zameriaval na vulgárne výrazy, narážky na drogy, násilie a sex v Top Ten – 10 najpopulárnejších skladbách.

Šesťdesiate roky dali všetkému rozbeh – hippies a drogovo-sexuálna revolúcia. To čo sa v osemdesiatych rokoch považovalo za hrubé, by asi dnešní poslucháči považovali za neškodný, možno až umelecký prejav. Pre konkrétne porovnanie, v 100 najpopulárnejších piesňach sedemdesiatych rokov sa vyskytlo 55 obscénnych narážok, v deväťdesiatych 168, v prvej dekáde tretieho tisícročia to už bolo 598 vulgárností.

Victor Haug hovorí o roku 2003 ako o zlomovom, na scéne začala mútiť vodu rapperská generácia 50 Cent, R. Kelly a ďalší. Znovu sa pritvrdilo (ukážky radšej na slušnom blogu neuvádzam). Americkí tínejdžeri počúvajú hudbu v priemere dve a pol hodiny denne. Dovolím si tvrdiť, že slovenskí ešte viac – cestou do školy, na ulici, v aute, pri štúdiu. Na jazyk sa nevyhnutne tlačí otázka, prečo by nás to malo zaujímať. Veď hudba je hudba, nech si každý počúva čo chce, hudba je tu pre zábavu, potešenie, relax.

Grécky filozof Platón označil hudbu za jeden z najsilnejších faktorov, ktoré majú dopad na jednotlivca i spoločnosť. Bol presvedčený, že tento vplyv sa prejavuje postupne, nepozorovane. Nenápadne mení vnútro človeka a toto sa potom prejavuje aj navonok. ,,Pomaly sa v človeku udomácňuje, stále viac a viac a potom sa potichu začne vkrádať aj do charakteru človeka a jeho konania. Odtiaľ potom rastie, naberá na sile, s dopadom na konanie a vzťahy medzi ľuďmi (Platón – Republika).

Je tu však aj klasik s oveľa pozitívnejšou víziou pre budúcnosť konzumácie hudby. Beethoven napríklad považoval hudbu za ,,väčšie osvietenie ako všetku múdrosť a filozofiu“.

Záleží teda na tom, akú hudbu a jej text človek počúva. My, v treťom tisícročí by sme to mohli povedať tým počítačovým slangom: Garbage in – garbage out (čo do teba vchádza, to z teba aj vychádza).

Foto zdroj – http://www.washingtontimes.com/news/2012/apr/18/highway-to-hell-the-changing-face-of-pop-music/

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in SPOLOČNOSŤ. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s