James B. Stenson: Príhovor k stredoškolákom

Mať tak šestnásť, a terajšie skúsenosti. Ani tak nezávidím mladým ľuďom tie technické vymoženosti , ako skôr zdrvujúci pocit slobody a voľby ako naložiť so svojím životom. Koniec koncov, nič nie je stratené, ,,pokiaľ je ešte deň”.

 

James Stenson pracuje dlhé roky ako vzdelávací konzultant a pričinil sa o zriadenie dvoch najlepších amerických súkromných škôl pre chlapcov, jednej vo Washingtone D.C., Heights School, a druhej v Chicagu, Northridge Prepatory School. Na Heights poslal aj prezidentský kandidát Rick Santorum svojich dvoch synov. Z oboch týchto škôl vychádzajú vynikajúci mladí muži, s pevným charakterom a správnym spôsobom života. Mnohí z týchto absolventov ďalej pokračovali na prestížnych univerzitách po celých Spojených štátoch. James sa so svojimi skúsenosťami prihovára stredoškolským študentom, na základe jeho priateľského súhlasu teraz zverejňujem prepis zvukového záznamu tejto prednášky do slovenčiny.

http://parentleadership.com/successfulfathers.html Successful Fathers – afternoon session

Podeliť sa o skúsenosti

Ďakujem za privítanie. Som veľmi rád, že môžem byť dnes tu, v Pitsburghu, veľmi tiež oceňujem, že ste dnes v sobotu venovali tomuto stretnutiu svoj drahocenný voľný čas.

Prečo som dnes tu? No jedným z dôvodov je aj to, že som mal veľmi zaujímavý život, život plný výziev, vlastne som mal celkom dobrodružný život. Poprvýkrát som sa stretol s Opus Dei, keď som mal 17 rokov. Bol som druhák na strednej škole, keď ma jeden zo spolužiakov pozval do centra Opus Dei. Väčšina ľudí sa zoznámila s Opus Dei takýmto spôsobom, prostredníctvom priateľov. A od toho času, od 17. roku, ani raz som nezažil chvíle nudy. Vždy som sa podieľal na niečom hodnotnom, na niečom nádhernom.

Od roku 1988 cestujem po celom svete s prednáškami k rodičom a vychovávateľom, a kamkoľvek prídem, rodičia všade vyjadrujú obavy o budúcnosť svojich detí.

Ste mladí muži

Dnes by som sa s vami chcel podeliť o svoje skúsenosti vo výchovnej práci. Ide tu o jeden kľúčový moment, ktorý vždy vystupoval do popredia, keď som prichádzal do styku s mladými ľuďmi ako ste vy. Tým momentom je, že mladí ľudia vo veku 14 a vyššie, sú v skutočnosti už mladí muži, napriek tomu, že spoločnosť s vami zaobchádza ako s veľkými deťmi. A ja viem veľmi dobre, že vy sa proti tomu búrite. Vy ste ale naozaj mladí muži! A Boh má pre vás ako mužov nejaké poslanie. Všetkým chlapcom vo vašom veku hovorím, že Boh vám už v puberte dal hlboký hlas, bradu a svaly, a to preto, aby ste mohli odstrašiť, alebo odohnať kohokoľvek, kto by chcel ublížiť ľuďom, ktorých milujete. Narodili ste sa na to, aby ste boli ochrancovia. Toto je jeden z kľúčových momentov, teda že ste mladí muži. Ak študujete históriu – a študovať históriu je dobre, lebo sa učíte ako žiť – dozviete sa, že počas Občianskej vojny v Spojených štátoch, každý štvrtý vojak bol vo vašom veku, od 14 do 18. Spoločnosť závisela od nich, keď šlo o záchranu Únie. A mladí ľudia na to zareagovali.

Raz ako rodičia to zistíte aj sami. Totiž pri výchove prídete na to, že mladí ľudia naplnia očakávania dospelých úmerne podľa toho, či im títo dospelí postavia vysokú latku, alebo nízku latku. Ak ľudia zaobchádzajú s vami ako s mladými mužmi, vy potom konáte ako mladí muži, rozmýšľate ako mladí muži. A toto je základný princíp môjho dnešného príhovoru k vám, teda, že hovorím k mladým mužom, budujúcim si svoju osobnosť. A ak budete takto vnímať aj samých seba, zmení to potom váš život a postoje v najbližších rokoch, ale aj neskôr po dvadsiatke.

Pozrite, nedovoľte nikdy, nikomu, nikde, aby vám tvrdil, že roky na strednej škole sú tie najlepšie roky vášho života. Som si istý, že sa vám to už pokúšali nahovárať. Moja skúsenosť so stredoškolákmi je, že keď tú vetu počujú, tak len prevrátia oči a povedia: ,,Čože, toto je to najlepšie?! A aké to potom bude neskôr!” V skutočnosti tie roky na strednej škole patria medzi tie najťažšie v živote, najnáročnejšie. Je to prirodzené, veď všetko je nové, spoločenský život, učíte sa šoférovať, učíte sa ako sa správať k dievčatám, musíte si zvoliť povolanie, nuž je to všetko veľmi náročné.

Je to len začiatok, a každé obdobie života si možno vychutnať. Viete, mal som vynikajúci život, keď som bol na strednej škole, mal som vynikajúci život v dvadsiatke, tridsiatke, štyridsiatke, päťdesiatke, a mám vynikajúci život aj teraz, mám vynikajúci džob, chodím po rôznych mestách, rozprávam k ľuďom a som za to ešte aj platený. Nie je to úžasné, zadarmo letenky a všetko! A je to veľkolepé obdobie, v ktorom žijeme, toto 21. storočie.

Zvyknem rozprávať tento zážitok ľuďom, ako som letel v najdlhšom non-stop lete vo svojom živote. Ja žijem v Bostone, presunul som sa teda na newarské letisko v New Yorku, nastúpil na lietadlo, a letel do Singapúru. Stroj vzlietol, priamo na sever, ponad Severný pól. Jednoducho som sa toho nevedel nabažiť, cítil som sa ako dieťa, sedím tu v tomto stroji, prelietam nad ľadovcami Severného pólu, nad vrcholom zemegule, pozeráš z okna, do toho slnečné lúče, a kam sa len pozrieš ľad, sneh, potom sa začína stmievať, prelietame ponad Sibír, Mongolsko, Čínu a na úsvite pristávame v Singapúre, ktorý je 1 stupeň nad rovníkom. V akom nádhernom čase to dnes žijeme! Vlastne si tam sedíš a pozeráš filmy, a presúvaš sa od Severného pólu k rovníku! Sny sa plnia. V takomto veku žijeme!

A nikto nevie, ako to bude s vami, s vašimi životmi. Čo sa odohrá od dnešného dňa po približne rok 2070. To je rok, v ktorom podľa štatistík, väčšina z vás už bude po smrti. Prepáčte tú poznámku, ale je to jednoducho fakt. Váš život sa približne v tom období skončí, a vrátite sa späť k Bohu, a budete sa zodpovedať za spôsob života, aký ste dovtedy viedli. Samozrejme ak neprídu vojny, epidémie a iné pliagy.

Jedným z aspektov vzťahov medzi mladými ľuďmi a staršími ľuďmi je, že tu vždy dochádzalo akoby k tímovej spolupráci. Mladí ľudia hovoria: Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti, vaše ideály, čo vás motivovalo v živote, ukážte nám skratky – a my k tomu pridáme energiu, hybnú silu, odvahu, ochotu podstúpiť riziko. A tak vaša skúsenosť a naša energia budú hýbať spoločnosťou. Vždy to tak bolo, tento výmenný obchod – skúsenosť a energia. Teraz tu teda stojím pred vami, šesťdesiatštyriročný, aby som vám odovzdal mnohé moje životné skúsenosti, ukázal vám niektoré skratky, pomohol vám stanoviť si jasné ciele, aby ste videli, kde sa budete nachádzať o desať rokov, dvadsať rokov, a nakoniec aj vo chvíli smrti, keď Boh príde, aby vás zobral domov na celú večnosť. A aký váš život môže byť, medzi dneškom a tým momentom.

Šťastie a dobrodružstvo

Váš život môže byť jedným veľkým dobrodružstvom. V 17. storočí žil anglický filozof Joseph Addison, ktorý vyslovil veľmi zaujímavú myšlienku a dôležitú, pretože, to čo vlastne mladí ľudia hľadajú, je šťastie. Vlastne každý hľadá šťastie, celý reklamný biznis je založený na tom, dajte nám svoje peniaze, a urobíme vás šťastnými. Samozrejme, že to takto nefunguje. Addison povedal, že existujú tri aspekty potrebné na to, aby urobili ľudí šťastnými. Povedal, že podstata, prvky šťastia, spočívajú v tomto: mať čo robiť, mať čo milovať a mať v čo dúfať.

Mať čo robiť, teda zmysluplná práca. Snažiť sa odhaliť, aké schopnosti ste dostali od Boha a využiť ich. Je to jeden z aspektov, s ktorými sa stretnete v centrách Opus Dei, to znamená, že vám pomôžu spoznať samého seba, čo sú vaše silné stránky, vaše slabosti, že môžeš zistiť, k čomu ťa vlastne povoláva Boh. Tým najlepším modelom je, keď slúžite ľuďom a ste za to platení. Teda mať čo robiť, mať pre čo využiť svoje sily. Grécky filozof Epictetus to vyjadril takto: ,,Šťastie pochádza z plného využívania vlastných síl, excelentným spôsobom, v zodpovedajúcej oblasti”. Viete ak ste povolaní k tomu, aby ste boli lekárom, nebudete šťastní, pokiaľ lekárom nebudete. Ak ste povolaní byť bisnismanom, nebudete šťastní, pokiaľ nebudete podnikať, v službe iným ľuďom. Ak ste povolaní obhajovať ľudí pred súdom, budete právnikom. A možno vás povoláva, aby ste boli murárom, učiteľom, alebo niečím iným, teda aby tu bol ten aspekt – mať čo robiť. Najšťastnejší ľudia, akých som kedy stretol, boli tí, ktorí dokázali zo svojej záľuby urobiť svoju profesiu. Drevorezbár napríklad urobí zo svojho koníčka svoju prácu.

Mať čo robiť, ale aj mať čo milovať. Vašu rodinu, vašu manželku, vaše deti, vašich priateľov, netere a synovcov, bratov a sestry, s ktorými vyrastáte. Každý človek potrebuje milovať, ináč je život prázdny, prázdny, prázdny…

A tretím aspektom je v niečo dúfať. Vaša náboženská viera. Pápež Benedikt prednedávnom napísal nádhernú encykliku o cnosti nádeje. A o tomto je vlastne celý kresťanský život. Tešíme sa na nádherný život tu na zemi a na život večný. Veľmi známy učiteľ v histórii Cirkvi Don Bosco mal jednu nádhernú filozofiu. Chcete si ju vypočuť? Zvykol hovoriť chlapcom, s ktorými pracoval – vo vašom veku a mladšími – ,,Neustále buď v stave milosti a užívaj si život ako len vieš.” Teš sa zo života, ale nikdy neprekroč hranicu, kedy by si urazil Boha. A to je tajomstvo nádeje, stonásobne viac v tomto živote, a život večný.

Pred niekoľkými rokmi sa odohrala jedna udalosť. Existoval spisovateľ, ktorý sa volal Isaac Assimov. Chalani, počul už z vás niekto o Isaacovi Assimovovi? Kto počul o Issacovi Assimovovi? Pozrime sa, tri, štyri ruky sú hore, všetko staršie ročníky. Takto sa teda pomíňa svetská sláva. Issac Assimov bol v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch, skutočne známym spisovateľom, písal vedeckofantastické romány, povolaním bol biochemik. A potom sa stal akousi autoritou, odborníkom na všetko. Napísal vyše 350 kníh a temer všetky z nich sú už mimo tlače. Nikto ich už nečíta. Bol skutočne slávny, keby ste sa v šesťdesiatych rokoch spýtali na jeho meno, každý ho poznal. A dnes? Vy ste o ňom napríklad nikdy ani nepočuli! Taká je svetská sláva.

Issac Assimov bol militantný ateista, nenávidel náboženstvo, nenávidel Katolícku cirkev, nenávidel svoj vlastný židovský pôvod. Raz s ním reportér robil rozhovor. Spýtal sa ho: ,,Teraz, keď sa blížite ku koncu svojho života, čo si myslíte, čo sa stane, keď zomriete, aký je váš postoj ku smrti? A Assimov, ktorý zvykol byť veľmi vitálny pri rozhovoroch s novinármi, podľa svedectva tohto novinára, sa akoby naklonil dopredu, hlava mu akosi ovisla, na tvári sa mu objavil ten najsmutnejší výraz. Neustále pritom opakoval: ,,Koniec všetkého, koniec vedomia, všetkému je koniec, koniec, nezostáva nič.”

Áno, je to mentalita, ktorá je vôkol nás už roky. Svätý Ambróz to nazýval pohanskou melanchóliou. Ten smútok, ktorý pochádza z toho, že život, ktorý teraz máme, je to jediné, že život je len vsuvka medzi ničím a ničím. Je to spôsob života, ktorým dnes žije tak veľa ľudí, vrátane tých s ktorými sa stretnete pri vašom ďalšom štúdiu na univerzite.

Ako protipól vám môžem uviesť príbeh môjho priateľa, ktorý bol v roku 1968 v Ríme. Sprevádzali ho po hlavnom sídle Opus Dei v Ríme, a jeho sprievodcom nebol nik iný, než Josemaría Escriva, zakladateľ Opus Dei, ktorý bol kanonizovaný len pred niekoľkými rokmi, je to veľký svätec. A zakladateľ Opus Dei ho teda sprevádzal po priestoroch sídla a priviedol ho až dole do krypty. Ukázal na pamätnú, zelenú, mramorovú dosku, s nápisom El Padre – Otec. A potom mu povedal: ,,Tak tu ma chcú pochovať, keď zomriem”. A potom sa vzpriamil, tam rovno nad tým hrobom a s náznakom tanečného pohybu opakoval: ,,Tak tu budem, priamo sem sa ma chystajú dať, no nie je to úžasné, nie je to nádherné, rovno doprostriedku!”

On sa doslova smial zo smrti! Aký to kontrast! Smútok pohana a svätosť a šťastný život svätého, ktorý naplno prežíva svoj život a vie sa z neho tešiť.

Mladosť a múdrosť

Ďalej chcem spomenúť jeden veľmi dôležitý moment, o ktorom hovoril aj pápež Ján Pavol II. a tým je múdrosť. Filozof William James pri istej príležitosti povedal: ,,Podstatou múdrosti je umenie vedieť, čo má človek ignorovať”. Teda vedieť čo je dôležité, a čo nie je dôležité v živote. Niektoré veci sa jednoducho ignorujú. Ale Svätý Otec naznačil, že roky mladosti sú nesmierne dôležité, možno to síce nie sú tie najlepšie roky života, ale predsa len sú veľmi dôležité. Hlavne obdobie medzi 15. a 23. rokom života. A Svätý Otec hovoril, mnohí ľudia to formulovali podobným spôsobom, že toto obdobie možno prirovnať ku vlaku, ktorý vychádza zo železničnej stanice. Viete dobre, ako to vyzerá pred stanicou, ako sa tam križujú koľaje, a všetky tie výhybky. A keď sa vlak pohýna zo stanice, to je ako keď sa človek vydáva na cestu života. Vlak vyráža a prichádza k malej výhybke. Tá výhybka je úplne malá, zopár centimetrov, zaklapne a vlak sa uberá koľajou, ktorú mu výhybka určila. Ďalšia výhybka, zaklapne a vlak ide tým smerom. A znovu ďalšia výhybka, zaklapne a vlak ide po určenej koľaji. Päť či šesť takýchto výhybiek potom určí celú trasu vlaku ako aj jeho konečnú stanicu.

Takisto aj život a mladosť je o našich voľbách. Máme rozličné možnosti výberu ako žiť. A všetky voľby, ktoré urobíme, majú dôsledky na celý život. Hovorí sa, že to s kým sa spriatelíš, zvyky, myšlienky, ideály, ktoré prijmeš za svoje, toto všetko má celoživotné dôsledky. Dal som si tú námahu a pokúsil som sa analyzovať, ktoré sú tie hlavné voľby a teraz by som sa im chcel spolu s vami venovať. Týkajú sa vás, od vášho veku až približne do 23. roku života.

Tvoje voľby

Jednou z volieb je, či sa človek rozhodne žiť pre seba, alebo pre iných. Celá podstata morálneho vývoja mladého človeka už od narodenia spočíva v tom, že sa učí vyjsť zo seba a ísť v ústrety životu iných ľudí. Je to tak. Hovorí sa, že úloha otcov, ktorá čaká aj vás o 10,15 rokov, spočíva v tom, že budete odúčať svoje deti od sebectva a učiť ich spoznávať, že aj iní ľudia majú svoje vlastné práva, city, prežívania. Keď teda iní ľudia majú práva, my máme povinnosti. Máme morálne povinnosti. A preto ak niekto z vás pochádza z veľkej rodiny, ste naučení dávať, a nielen prijímať. Musíte držať spolu, musíte prinášať obety. Toto vás odvádza od svojho ega a nasmeruje na iných. V tejto súvislosti vám odporúčam svoju webovú stránku www.parentleadership.com, keďže o pár rokov sa vy sami stanete otcami (teda ak vás Boh povoláva k manželstvu a otcovstvu). A ak vás Boh povolá k apoštolskému celibátu, ako napríklad povolal aj mňa, alebo ako povoláva kňazov, budete mať a formovať stovky rodín. Aj to je voľba, aj to je jedna z volieb. Tvoriť a formovať rodinu, alebo tvoriť a formovať stovky rodín, v rámci apoštolského celibátu. Zodpovednosť neznamená nič iné, než toto: ,,Ak neurobíme to, čo máme urobiť, iní ľudia budú v dôsledku toho trpieť.”

Ďalej je tu voľba medzi životom ducha, a životom tela. O tomto nás učí svätý Pavol. Svätý Pavol sa niekoľkokrát obracia na pohanov, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Hovorí im: ,,Buď žijete podľa tela, žijete pre veci, potešenie, moc, alebo žijete podľa skutočnosti, že máte dušu?” A keď žijete podľa ducha, potom sa staráte aj o svoje telo, pretože je to jediné telo, ktoré vám Boh dal a musíte sa oň starať.

Je vám to zrozumiteľné, chápete, čo som vám chcel doteraz povedať?

Súvisí to aj s ďalším momentom, a ten je veľmi dôležitý. Jednou z volieb, ktorú máte ako muži je, či chcete žiť vo vzťahu k ženám ako predátor, alebo protektor – ochranca. Predátor alebo protektor, všetci muži sa výrazne odlišujú na tejto línii. Ak vyhľadávate pornografiu a váš vzťah k ženám je ako ku predmetom, potom konáte ako predátor, zaobchádzate so ženami ako s vecami, ako s predmetmi. Chlap predsa takýto spôsob života nevedie! Poviem to otvorene a tvrdo, podsúvajú sa vám tu možnosti, či budeš za slabocha, alebo budeš ako žrebec. No ale kresťanský život o tomto vôbec nie je. Máš na výber či budeš žiť ako predátor, alebo protektor. Ako som už pred pár minútami povedal, Boh vám dal hrubý hlas, bradu a svaly, aby ste odstrašili či odohnali každého, kto by ohrozoval vašich milovaných. Je to vaše povolanie od Boha. A viete, my máme na to taký inštinkt, však, je to taký náš pud. Len si predsavte, chalani, že ste vonku na ulici so svojou matkou, stojíte v rade, aby ste si kúpili lístok do kina, možno ste tak trošku aj znudení, musíte tráviť popoludnie s mamou, chce, aby ste s ňou pozerali ten film atď. Pred vami sú dvaja chalani vo vašom veku. Jeden z nich postrčí toho druhého rovno do tvojej matky, prestrčí ju. Potom sa ten chalan otočí a vysloví niečo vulgárne na adresu tvojej matky. Aká by bola vaša reakcia, ak by niekto urobil niečo také vašej matke? Nuž veď vy veľmi dobre viete, ako by ste sa zachovali! Začal by vám stúpať adrenalín, svaly by sa vám napli, a pocítili by ste neoddolateľné nutkanie niekoho sa dotknúť. Podniknete okamžité a rýchle kroky k tomu, aby ste tomu chalanovi tak trochu upravili fyziognómiu. K mojej matke sa jednoducho takto správať nebudeš! A to isté by sa týkalo aj vašej sestry. Ľahko sa môže stať, že sa so sestrou ráno pohádate, ale keď idete večer na tancovačku, tak na ňu ako brat dohliadneš, s kým to tancuje, čo je to za chalana, aký je, odkiaľ pochádza. Začnete sa stavať do ochrannej pozície svojej sestry, je to jednoducho inštinkt, ktorý vlastníme. A takisto to bude aj keď vy sami budete otcami.

Materializmus

Veľkým problémom dneška je materializmus. Je to naozaj veľký problém. Hovoril som s najrozličnejšími skupinami ľudí po celom svete a keď som ich požiadal, aby definovali materializmus, dostal som veľmi zložité odpovede. Poviem vám, čo dáva mne zmysel v tejto otázke. V žiadnom prípade si nerobím monopol na túto odpoveď. Keď Ján Pavol II. hovoril o materializme, tak ho formuloval asi takto: ,,Zlo materializmu nie je v snahe o získavanie vecí,” – pretože viete takisto dobre ako aj ja, že sú ľudia, ktorí sú dobre finančne situovaní, ktorí sú na tom veľmi dobre, alebo dokonca aj bohatí, a pritom nie sú materialisti. Boha a iných ľudí totižto stavajú na prvé miesto. “Skutočným zlom, ktoré prináša materializmus nie je úsilie o získavanie vecí, ale zaobchádzanie s inými ľudskými bytosťami ako s vecami.” Skúste sa nad tým zamyslieť. Len v tejto krajine, každý rok, asi 1.2 milióna žien zaplatí lekárovi, aby zabil ich nenarodené dieťa. To dieťa už má prsty, pľúca a bijúce srdce, a pritom je roztrhané na kúsky, v týchto našich mestách sa 1.2 milióna krát s malým dieťaťom zaobchádza ako s vecou, ako s predmetom.

A potom sú tu muži a ženy, ktorí opustia toho druhého, opustia svoje deti, aby si žili svoj život, aj títo zaobchádzajú so svojimi milovanými ako s predmetmi. Alebo ľudia vo vedení podnikov, ktorí bezohľadne prepúšťajú zamestnancov, len aby zvyšovali hodnotu svojich akcií. Zaobchádzanie s ľuďmi ako s predmetmi – v tom spočíva zlo materializmu. Narazíte na to všade, kde sa len obzriete, pornografia, aj to je zaobchádzanie so ženami ako s predmetmi. My takýmto spôsobom nežijeme!

Materializmus sa prejavuje v rozličných oblastiach. Mahatmá Ghándí, zakladateľ Indie sa vyjadril, že spôsoby, ako sa materializmus prejavuje v spoločnosti sú nasledovné, je to sedem veľkých spoločenských hriechov, s ktorými sa stretnete vo svojej profesionálnej kariére ako aj vo svojej rodine: bohatstvo bez práce – je to veľký hriech, obchodovanie bez morálky, veda bez ľudskosti, politika bez zásad, náboženstvo bez obety, potešenie bez svedomia, vzdelávanie bez výchovy.

Každý z vás bude súčasťou Cirkvi a spoločnosti v Spojených štátoch počas 21. storočia. A je na vás, aby ste zvrátili tento trend, spôsobom akým žijete, vaším vodcovstvom. Vodcovstvo (leadership) je vlastne len iné slovo na označenie charakteru. A charakter je to, čo vám ako jediné zostane, keď celkom skrachujete, keď o všetko prídete. Tak tu máte definíciu charakteru. Dostávate ho od vašej rodiny.

Ďalším vaším rozlišovaním bude, či sa necháte viesť princípmi, alebo sa necháte viesť pragmatickými záujmami. Je to otázka, či sa budete mať o čo oprieť, ohľadne toho, čo vás naučili rodičia pri rozlišovaní dobra od zla. Pretože svedomie nie je nič iné, než hlas našich rodičov. Je to to, čo si pamätáme od rodičov o dobre a zle.

Ďalej je to voľba – zostať verný Bohu, alebo odmietnuť Boha a prakticky žiť ako ateista. Keď budete na univerzite, a budete mať dvadať rokov, stretnete sa s ľuďmi, ktorí majú najrozličnejšie pochybnosti o náboženstve, o viere. Budú tvrdiť, že sú ateisti, alebo agnostici. Ak sa pritom bližšie pozriete na ich život, a možno ani nie až tak zblízka, zistíte, že veľký problém, ktorý majú, je nedostatok čistoty. Ľudia, ktorí majú problém s čistotou, tí, ktorí využívajú ženy ako predátori, to sú tí ľudia, ktorí majú problémy s vierou. Veď náš Pán povedal: ,,Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.” A to nielen na nebesiach, ale už tu na zemi. Ľudia, ktorí sa snažia žiť čestným, morálnym spôsobom života, ktorí žijú čistým životom, správajú sa k ženám ako ich ochrancovia, toto sú ľudia, ktorí sú nositeľmi hlbokej náboženskej viery, ktorá inšpiruje každého, kto ich pozná. Títo ľudia majú potom nádherný život.

Srdce dieťaťa

Čínsky filozof Mencius, ktorý bol učeníkom Konfúcia, je známy citátom: ,,Veľký človek je ten, ktorý nikdy nestráca srdce, ktoré mal ako dieťa.” Má tie isté lásky, ktoré mal ako dieťa. Nikdy ich nestráca.

Vy, ktorí máte mladších súrodencov, viete, že malé deti majú množstvo nedostatkov, častokrát odvrávajú a podobne. Ale majú aj veľmi kladné vlastnosti. Keď sa raz naučia o viere, prejavujú veľkú lásku k Bohu. A je úžasné sledovať, ako sa malé deti modlia. Milujú tiež svoju rodinu. Najhoršia nočná mora, akú môže mať malé dieťa je, že je odtrhnuté od svojej rodiny.

Deti milujú život, priateľov, smiech. A práca a hra sú pre nich jedno a to isté. A na záver – veľmi milujú pravdu. Deti sú veľmi nekompetentní klamári. Musia sa učiť klamať. Keď sú veľmi malé, ich láska ku pravde nás môže privádzať až do rozpakov.

Musím vám porozprávať tento príbeh o jednom mužovi, ktorý si pozval svoj šéfa domov na večeru. Šéf sedel v obývačke, muž odbehol do kuchyne, aby skontroloval ako manželka pripravuje večeru. Chcel urobiť čo najlepší dojem na svojho šéfa. A zatiaľčo šéf sedel v obývačke – bol to už pán v šesťdesiatke, plešina, okuliare, brucho – do obývačky prichádza malý, päťročný syn, prekvapene pozerá na otcovho šéfa, prezerá si ho, z jednej strany, z druhej strany. Šéf sa naňho pozrie a spýta sa: ,,Čo si ma tak obzeráš, chlapče?” A malý chlapec odpovie: ,,Môj oco hovorí, že ty si sa sám vypracoval do svojej pozície (selfmade man). To naozaj?” ,,Áno,” odpovedá šéf. ,,A to si sa musel vypracovať takto!”, úprimne sa spýta malý chlapec.

Nuž pravda, pravda malých detí. Raz som bol pozvaný do jednej rodiny, kde mali viacero malých detí. Deti pobehovali, niektoré si mi sadli na kolená a ja s deťmi vychádzam veľmi dobre. Nenápadne sa ku mne priplazila ich dvaapolročná dcéra a usadila sa na mojich pleciach. Zrazu počujem jej tenký hlások spoza mojej hlavy: ,,Ty teda máš plešinu, ocino má ešte len ostrovček, ale ty ju máš riadnu, veď vyzeráš ako vajce!” Pri malých deťoch si človek raz dva uvedomí pravdu o sebe.

Raz som hovoril s jedným dieťaťom. Vždy som vyzeral trošku starší, až teraz konečne vyzerám na svoj vek. Povedal som tomuto mladému človiečikovi: ,,Vieš ja nie som až taký starý ako vyzerám.” On sa na mňa neveriacky pozrie a povie: ,,Neverím”.

Takže to všetko môžeme nájsť v srdci dieťaťa. Lásku k Bohu, k rodine, k životu, k priateľom, ku smiechu a lásku k pravde. A to je niečo, čo môžete mať po celý svoj život a odovzdať to aj svojim deťom.

Počas dospievania budete mať pred sebou úlohu rásť v cnostiach, v sile charakteru. To znamená zdravý úsudok, zmysel pre zodpovednosť, osobná pevnosť, sebakontrola a viera, nádej a láska. Ak sa budete podľa tohoto správať, každý váš známy vás bude mať rád a uznávať vás. Prinajmenšom vás budú uznávať. To sú tie charakterové vlastnosti, ktoré musíte mať, musíte mať silu presvedčenia. Je potrebné, aby ste vo svojom srdci prechovávali tie isté lásky, ktoré ste mali, keď ste boli deti: lásku k Bohu, lásku k rodine, lásku k priateľom, ku smiechu a lásku k pravde. Toto je cieľ, ku ktorému by ste mali smerovať počas vášho dospievania. Aby ste si vybudovali cnosti dospelého človeka a srdce dieťaťa. A tak sa môžete stať tým, o čom nám hovoril Ježiš Kristus: ,,opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.”

Potom zistíte, že ste nesmierne atraktívni pre ľudí, aj pre dievčatá, ktoré hľadajú dobrého manžela. Mnohí chlapci si neuvedomujú, že dievčatá majú rady životaschopných, mužných chlapcov, ktorí sú súčasne aj milí, nežní, chápaví, džentlmeni. Ak je to nevyhnutné, sú schopní aj obrániť svoju rodinu a súčasne sú vo svojej rodine lídrami, pomáhajú manželke v jej úsilí.

Priateľstvo

Priateľstvo. Priateľstvo je to, čo pobáda ľudí k tým najlepším prejavom. ,,Buď priateľom a uvedom si”, ako povedal pápež Benedikt, ,,že Boh nás na túto zem neposlal len ako jednotlivcov”. Sme tu súčasťou celých zoskupení ľudí, ktorí sú našimi rodinnými príslušníkmi a priateľmi. A zodpovedáme sa Bohu za ich duše. Zodpovedáme sa za to ako žijú, akí sú šťastní. Možno ste to doteraz ešte nezažili, ale existuje niečo, čo sa volá existenčná kríza. Mnohí mladí ľudia cez to prejdú, povedal by som, že väčšina mladých mysliacich ľudí, v šestnástke, sedemnástke, až do 23. roku života. Ide o to, možno to aj poznáte, že človek sa zobudí napríklad o tretej ráno, a nemôže zaspať. Leží tam v tichu, v tme, cíti ako mu bije srdce, 70 za minútu, 75 galónov krvi za celý deň, a nemôže to nijako ovplyvniť, jednoducho to tak Boh zariadil. Vdychuješ, vydychuješ, a potom si uvedomuješ, že raz, možno skôr než by si to očakával, sa to srdce zastaví. Čo potom? A veľa ľudí si kladie otázku, čo bude po smrti, existuje Boh, budem sa musieť zodpovedať za to ako žijem? A mnohých ľudí priam straší táto otázka, stretnete ich aj na vysokej škole. O čom je vlastne celý môj život, aký je jeho zmysel?

A tým zmyslom je služba, šťastie, láska. Vedeli ste o tom, že počty samovrážd sa za posledných 25 rokov v Spojených štátoch zvýšili trojnásobne? A to je štatistika nie pre celé obyvateľstvo, ale počet samovrážd mladých ľudí. Dopravné nehody sú hlavnou príčinou úmrtí mladých ľudí. Na druhom mieste sú samovraždy a rýchlo sa doťahujú na dopravné nehody. Je veľké množstvo mladých ľudí, ktorých poznáte, stretnete na vysokej škole, ktorí nemajú v živote žiadnu nádej. A ak sa pozrú na vás a budú vidieť, že ste šťastní, spokojní, stojíte nad vecami, zachovávate si stav milosti, ste verní svojmu náboženstvu, ste človekom, ktorý má zmysel pre radosť, zábavu, vie si užívať život, tak nejako ako to robil aj svätý Josemaria, tancoval nad svojím hrobom, užíval si život, nuž keď sa takto prejavíte, budete ľudí nesmierne priťahovať. Svätý Peter hovoril prvým kresťanom:,,buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.” A to je váš apoštolát, to je to, čo môžete robiť s vašimi priateľmi. Môžete mať obrovský vplyv na ľudí, a takto sa naozaj nikdy nebudete nudiť.

Vynikajúci ruský spisovateľ Lev Tolstoj povedal, že nuda nie je nič iné, než túžba po túžbach. Sú ľudia, ktorí chcú niečo chcieť, mať ideály, byť schopní niečo urobiť, schopní milovať, schopní v niečo dúfať. A vaši priatelia toto môžu dostať od vás.

Prečo a ako

Viktor Frankl bol židovský psychiater, bol v Osvienčime. Napísal knihu ,,Ľudia hľadajú zmysel”. Vynikajúca kniha, hlavne jej prvá polovica, o tom, ako bol v koncentračnom tábore. Bol vychovávaný ako veriaci žid, ale zanechal svoju vieru, tak ako to aj dnes robí mnoho ľudí, zanechajú svoju náboženskú vieru. Potom ho nacisti zatkli a uvrhli do väzenia. A všimol si, že mnoho ľudí navôkol spáchalo samovraždu, jednoducho to už nevládali uniesť. Alebo prešli na druhú stranu a kolaborovali s nacistami, bili a zneužíval svojich spoluväzňov. A snažil sa pochopiť, v čom spočíval rozdiel medzi jednotlivými väzňami. Uvedomil si, že tí ľudia, ktorí si zachovali nádej, ktorí zostali silní, zachovali si vôľu, ani len nepomysleli na samovraždu, a neboli to tí fyzicky najsilnejší ľudia. Títo práve veľmi často podľahli. Tí najodolnejší boli tí, ktorí mali náboženskú vieru. Videl ich ako sa modlia. Boli to židia, katolícki kňazi, a modlili sa. A potom sa mu to všetko obnovilo v pamäti, židovské náboženské piesne, ktoré spieval ako dieťa. A oživil si svoju vlastnú náboženskú vieru s odhodlaním byť verní svojim náboženským princípom. A toto ho zachránilo. Vo svojej knihe to takto opísal: ,,My ktorí sme žili v koncentračnom tábore, si spomíname na ľudí, ktorí chodili po barakoch a utešovali iných, dávali im svoj posledný krajec chleba, možno ich bolo len málo, ale boli dostatočným dôkazom, že človeku možno zobrať všetko, okrem jednej veci: jeho slobody, jeho možnosti vybrať si svoj postoj za akýchkoľvek okolností, vybrať si svoju vlastnú cestu. Človek, ktorý si je vedomý svojej zodpovednosti voči ostatným ľudským bytostiam, ktoré to od neho očakávajú, alebo zodpovednosti voči nedokončenej práci, nebude nikdy schopný vzdať sa svojho života. Pozná ,,prečo” svojej existencie, a bude schopný znášať takmer akékoľvek ,,ako”.

Je to veľmi silná myšlienka. Ak máme dostatočne silné ,,prečo” v našom živote, potom vždy nájdeme aj nejaké ,,ako”. Dokážeme zvládnuť čokoľvek. Spomeňte si na to, keď budete otcovia. Život dokáže byť ťažký, napríklad ekonomická situácia v ktorej sa nachádzame, preto sa začnite učiť od svojho otca a matky hneď teraz, pozorujte ich a snažte sa pochopiť, čo im dáva toľko sily. A nezabúdajte, že najväčšou potrebou, ktorú má ľudská bytosť, je byť ocenený. Oceňte svoju matku a otca, prejavte im vaše uznanie. Poďakujte sa im. Hovorí sa, že ľudia práve vtedy dospejú, keď si uvedomia, koľko toho dlhujú iným.

Pápež Ján Pavol II. to zhrnul asi takto: ,,Človek nemôže žiť bez lásky. Bez lásky zostáva bytosťou, ktorá je nepochopiteľná sama sebe. Jeho život je bezo zmyslu, ak mu nie je zjavená láska, ak sa nestretáva s láskou, ak ju nezažije a neprijme za svoju, ak sa dôverne na nej nepodieľa.”

Som si istý, že temer všetci z vás raz nájdu túto lásku, v osobe, ktorú vám Boh vybral od večnosti, aby ste s ňou spoluprežívali svoj život, aby ste vo dvojici potom priniesli nový život, ktorý pretrvá až ku koncu tohto 21. storočia. Máte pred sebou jeden úžasný život.

Nemať čo ľutovať

Rád by som dnes zakončil myšlienkou, ktorú som predniesol aj dnes dopoludnia v príhovore k otcom. Viete v našej krajine prebiehajú tie najrozmanitejšie ankety. V jednej ankete sa pýtali starých ľudí, žijúcich v domovoch dôchodcov, týmto ľuďom položili jednu veľmi dôležitú otázku. ,,Keď sa spätne obzeráte za svojím dlhým životom, nachádzate v ňom niečo významné, čo by ste veľmi ľutovali?” ,,Niečo, čo vám je naozaj ľúto?” Samozrejme, všetci niečo ľutujeme, čo sme urobili, alebo neurobili v minulosti. Ak ste žili aktívny život plný povinností, tak ste urobili aj chyby. A niektoré z nich potom aj ľutujete. Ja napríklad ľutujem, že som nerozvíjal svoju francúžštinu, mám štyri roky francúžštiny, ale potom som prestal, a teraz ľutujem, hlavne keď cestujem po Kanade. Rád by som hovoril po francúzsky. Hovorím po španielsky, ale nie po francúzsky, a je mi to ľúto. Ale teraz nechcem hovoriť o takejto veci, ktorú by sme ľutovali. Hovorím o chybách z minulosti, ktoré sa človeku doslova zarývajú do srdca. Dali by ste čokoľvek za to, aby ste sa mohli vrátiť do minulosti a tie veci napraviť. Prekvapujúce množstvo ľudí na túto otázku odpovedalo áno, že ľutujú niektoré veci.

To čo títo ľudia ľutovali, by bolo možné rozdeliť do troch kategórii. V prvej kategórri ľudia veľmi ľutovali, že sa viac neodovzdali svojim milovaným osobám. Možno som napríklad mohol trošku odsunúť svoju kariéru, a stráviť viac času so svojimi deťmi, keď dospievali. Namiesto toho som len pracoval, pracoval, pracoval…Vyrastali bez toho aby som ich poznal, a ony nepoznali mňa. Vlastne ani poriadne nemali otca. Alebo moja matka, ktorá žila sama ako vdova, mohol som jej častejšie zavolať, spýtať sa ako sa má, alebo zastaviť sa, ale ja som to neurobil. A je mi to ľúto.

V druhej kategórii ľudia odpovedali, že ľutujú, že sa nepodujali podstúpiť viac rizík. Život je riziko. Jeden spisovateľ hovorí, že loď v prístave je dokonale bezpečná. Nuž ale na čo je dobrá loď v prístave! Nikto nechce na svojej smrteľnej posteli vyhlásiť: ,,Som rád, že som to uhral tak bezpečne, na istotu.” ,,Som rád, že som mieril tak nízko”. Nikto toto nehovoril.

Takže podujať sa na riziko, odložiť kariéru, kým vyrastú deti. Alebo im vybavíte vynikajúcu školu, aj keď dopredu ešte presne neviete, ako raz budete platiť za univerzitné štúdium. A ako sa obyčajne neskôr ukáže, oni sami sú schopní si to potom zariadiť.

V tretej kategórii starí ľudia ľutovali, že sa nezasvätili vo svojom živote niečomu väčšiemu, ako boli oni sami, niečomu čo by ich presiahlo. Niečomu, čo by ma prežilo, čo by prinášalo dobro aj po tom, keď už tu nebudem. Mnohé univerzity to využívajú takýmto spôsobom, od svojich bohatých sponzorov, ktorí dali meno univerzite, a aj po smrti pokračujú prispievaním zo svojej pozostalosti.

Chlapci, úpenlivo sa teraz modlím, aby každý z vás, kým zostarnete, keď sa budete blížiť k svojej smrti, ak sa vás ktokoľvek spýta, či niečo veľmi vážne ľutujete vo svojom živote, aby ste mohli odpovedať – nie. Odovzdal som sa svojim milovaným osobám, snažil som sa robiť všetko tým najlepším spôsobom pre Boha, pre moju rodinu a priateľov. Riskoval som a tak som prežil jeden dobrodružný život a oddal som sa, zasvätil som sa dušiam navôkol, dušiam mojich detí, dušiam mojich priateľov, pretože duše sú navždy.

Keď sa rozhliadnete po centre tohto nádherného mesta Pittsburghu a vidíte tieto monumentálne sklenené mrakodrapy, jedného dňa, všetky tieto obrovské budovy budú len jedným veľkým rumoviskom, na ktorom sa možno budú hrabať archeológovia, a budú sa snažiť zistiť, akí to tu ľudia žili, čo to boli za ľudia. A vtedy, možno to bude o desaťtisíce rokov, vaše duše, duše vašich detí, budú naďalej existovať.

Takže, nič neľutovať. Toto je návod na život. A ak sa vám to podarí, dúfam a modlím sa, aby každý z vás mal to, v čo dúfajú vaši rodičia, vaši priatelia, od tejto chvíle až do konca – milosť a nádherné dobrodružstvo.

Reklamy

About cyrilsebo

Tento blog je o dvoch trpaslíkoch, ale kameň je ten istý.
This entry was posted in SPOLOČNOSŤ. Bookmark the permalink.

One Response to James B. Stenson: Príhovor k stredoškolákom

  1. Spätné upozornenie: Šťastní ľudia sú ,,busy“, ale nie ,,rushed“ | cyrilsebo

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s